INNOGY
INNOGY
INISOFT

Stĺpček. Štát svojou činnosťou nahráva ekologickým fanatikom

Čo priniesol tento rok v oblasti vody, vodárenstva a vodného hospodárstva?

Stĺpček. Štát svojou činnosťou nahráva ekologickým fanatikom

Foto: Pixabay

Rok 2018 bol pre vodárenstvo, vodné hospodárstvo a ochranu vody veľkou skúškou. Už vlaňajší december priniesol ranu pre tých, ktorí s určitosťou tvrdia, že pitná voda na Slovensku dosahuje vynikajúcu kvalitu.

Áno, dokonca aj odborné analýzy, ktoré vykonávajú akreditované laboratóriá, nasvedčujú tomu, že drvivá väčšina vzoriek plne vyhovuje všetkým požadovaným štandardom.

Ale potom tu máme Žitný ostrov. Miesto, ktorým sa nejeden Slovák s pýchou chváli, že ide o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.

Atrazín v pitnej vode však značne komplikuje platnosť tejto premisy. Problematickou však nie je len skutočnosť, že ľudia pili vodu kontaminovanú nebezpečným pesticídom, ktorého používanie je zakázané v členských krajinách Únie.

Zarážajúce je aj niečo iné. Ako je možné, že atrazín prenikol v takom množstve a do takej hĺbky do podzemných vôd Žitného ostrova? Kritici tak majú v jednom rozhodne pravdu – štát skutočne v ochrane podzemných vôd zlyhal. A tento fakt nespasí ani Lex Žitný ostrov, ani hocijaká iná PR kampaň ministerstva.

Napriek tomu je jasné, že znečistenie je dôsledkom postupného procesu, ktorý pretrvával dekády. Korene celého problému tak môžeme nájsť už v ére socializmu, keď stanovený produkčný plán bol najväčšou svätyňou, pričom zaistenie udržateľnosti zdrojov išlo bokom. A súdruhovia hnojili a pohnojili. Doslova.

Od atrazínu k bratislavskému obchvatu a späť

Zabudnime chvíľku na atrazín. Postoj envirorezortu a ďalších vládnych orgánov je zarážajúci aj z iných stránok. Spomeňme si napríklad na výstavbu bratislavského obchvatu D4R7.

Odborná verejnosť už niekoľko mesiacov poukazuje na nezákonnú ťažbu štrkopiesku, ktorá sa môže stať nielen významným znečisťovateľom podzemných vôd na Žitnom ostrove, ale oberá aj štátny rozpočet o nemalé financie. Zatiaľ sú to len výkriky do prázdna.

Ďalej je tu prípad vodárenského zdroja Šamorín. Hydrogeológovia sa zhodujú na tom, že ochranné pásmo tohto zdroja by malo byť jednoznačne rozšírené.

Takáto zvýšená ochrana však prekáža developerom, ktorí v oblasti spustili masívnu výstavbu. A tých v tichosti podporuje aj okresný úrad a v neposlednom rade samotný envirorezort, ktorý drží v rukách čierneho Petra.

Jedine ministerstvo životného prostredia môže totiž dať pokyn okresnému úradu, kedy a za akých podmienok má vyhlásiť chránené vodohospodárske pásmo. Doteraz však k takémuto kroku nedošlo.

Právna vodná zmiešanina

A potom je tu slávny Lex Žitný ostrov, historicky prvý zákon na ochranu najvzácnejších zásob vody na Slovensku. Napriek výraznej kritike zo strany odbornej verejnosti nakoniec zákon prešiel parlamentom a podpísal ho aj prezident.

Od nového roku tak bude platiť väčšina ustanovení v legislatíve, ktorá si sľubuje účinnejšiu ochranu podzemných vôd. Keď sa však človek pozrie na jednotlivé paragrafy v zákone, nemusí byť právny znalec, aby si všimol, že v podstate duplikuje ustanovenia zo starších legislatív.

A čo to v praxi znamená? Právny guláš, nejasné legislatívne prostredie, ktoré bude nahrávať najrozličnejším špekulantom, ktorých je na Slovensku, žiaľbohu, požehnane.

Podľa viacerých odborníkov sa envirorezort vďaka tomuto zákonu vlastne zbaví kompetencií kontrolovať zakázané činnosti tým, že ich jednoducho presúva na agrorezort.

Ak aj nie je až také dôležité, či ide len o PR kampaň ministerstva, pravda je, že spomenuté skutočnosti do podstatnej miery nahlodávajú presvedčenie, že štát sa o svoje vodné zdroje stará tak, ako by mal.

Dodnes napríklad s určitosťou nevieme, ako a kedy sa atrazín do podzemných vôd dostal. Envirorezort taktiež prisľúbil rázne kontroly, stále však nepoznáme ich výsledky.

Aké miesto má voda vo verejnej diskusii?

Tento pesimistický príbeh však v sebe skrýva dávku pozitívna. Do vypuknutia atrazínovej kauzy sa totiž o pitnej vode na Slovensku priveľmi nehovorilo.

Od začiatku nového roku sa ľudia otvorene začínajú zaujímať o to, čo im vlastne tečie z vodovodného kohútika. Dôkazom je napríklad aj crowdfundingová kampaň OZ Za našu vodu, kde dodnes Slováci vyzbierali viac ako 6 800 eur.

Na Slovensku sa prílišná aktivita však necení. Predstavte si, že ste obyvateľom jednej z obcí na Žitnom ostrove a obávate sa, čo vám vlastne tečie z vodovodného kohútika. Čistá voda alebo atrazínový koktail?

Vezmete teda iniciatívu do vlastných rúk a dáte si spraviť analýzu vzorky pitnej vody v akreditovanom laboratóriu. Výsledky poukážu na to, že obsahuje vyššiu mieru jedného metabolitu pesticídu.

Skutočnosť, že slovenský právny hemendex neudáva limitné hodnoty tohto metabolitu, by možno nebola až takým veľkým problémom. Smutnejším je fakt, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť reagovala na tento krok podaním trestného oznámenia za ohováranie. V našej krajine sa totiž za snahu často platí.

Ekologický fanatizmus je „in“

Na Slovensku sú v obľube extrémy. Buď nulová aktivita zo strany kompetentných, alebo totálny ekologický fanatizmus.

Niekedy by nezaškodilo spomenúť si na to, že existuje aj nejaká zlatá stredná cesta – chrániť zdroje, ale nie za cenu absolútneho zákazu poľnohospodárskej či inej činnosti, bez ktorej súčasná ekonomika skrátka nemôže fungovať.

Argumentmi za zákaz takmer všetkého často operujú práve ekofanatici, ktorí vystupujú pod nálepkou ochranárov.

Vodárenstvo a spomienky na roky minulé

Nezabudnime však aj na sféru vodárenstva. Tu akoby Slovensko v mnohých prípadoch zamrzlo v čase a vrátili sme sa späť do éry spred 30 rokov – žiadna internetová komunikácia, nulová otvorenosť.

Väčšina vodárenských spoločností opakovane nereaguje na maily redakcie, pričom mnohé z nich dokonca nemajú inštitút hovorcu.

Ich výročné správy sú plné úspechov v oblasti ochrany životného prostredia či vylepšovania služieb pre zákazníkov a komunikácie s nimi. Keď im však náš denník položí nejakú otázku, ktorá v prvom rade zaujíma zákazníkov, nedostaneme žiadnu alebo veľakrát len veľmi abstraktnú odpoveď.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Podivný horúci ľad je pravdepodobne najbežnejšou formou vody v prírode

Podivný horúci ľad je pravdepodobne najbežnejšou formou vody v prírode

Je čierny, má obrovskú teplotu a zrejme je vo vesmíre bežný. Vedcom sa podarilo vytvoriť takzvaný superionický ľad, ktorý zrejme tvorí bežnú súčasť oceánskych exoplanét i planét na okraji slnečnej sústavy.

Podzemné vody na Žitnom ostrove môžu prísť o svoj ochranný filter

Podzemné vody na Žitnom ostrove môžu prísť o svoj ochranný filter

Staviteľ ignoruje otázky novinárov, minister dopravy sa tvári, že jeho sa tento problém netýka. Redaktorka Katarína Jánošíková si posvietila na celú kauzu.

Pitná voda alebo tvrdý biznis? Na Slovensku víťazí druhá možnosť

Pitná voda alebo tvrdý biznis? Na Slovensku víťazí druhá možnosť

Katarína Začková z Reportérov sa pozrela na to, ako rôzni investori, ale aj pochybné firmy s napojením na Cyprus plánujú v blízkosti vodárenského zdroja Šamorín masívnu výstavbu. Envirorezort v tichosti nahráva investorom. V stávke je pritom najkvalitnejší zdroj pitnej vody na Slovensku.