INNOGY
INNOGY
INECS

Žitný ostrov a neviditeľný vinník

To, v akom stave sa v súčasnosti Žitný ostrov nachádza, je dôsledok dlhoročnej nedbalosti zo strany kompetentných orgánov. Ide o dôkaz toho, ako často politické ciele slepo ignorujú reálne požiadavky.

Žitný ostrov a neviditeľný vinník

Foto: RTVS

Pred tridsiatimi rokmi nakrúcala Slovenská televízia krátky dokumentárny film o Žitnom ostrove. Už vtedy poukazovala na ohrozené zásoby podzemnej vody.

História sa opakuje. Redaktorka Katarína Začková pútavo sprevádza diváka cestou, ktorú si prešla táto najvzácnejšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku. A šťastný príbeh to teda rozhodne nie je.

Stály zdroj pitnej vody?

Žitný ostrov. Až tisícštyristo kilometrov štvorcových. Sedemdesiat percent najúrodnejšej pôdy na Slovensku.

Ide o obrovskú zásobáreň pitnej vody, ktorá by mohla uspokojiť potreby až desiatich miliónov ľudí. Napriek tomu je však zároveň aj exemplárnou ukážkou nezvládnutej politiky ochrany vôd.

Príkladom je aj vodárenský zdroj Kalinkovo, kde bolo ešte pred 30 rokmi desať funkčných studní. „Dnes funguje len jedna, a to viac-menej ako monitorovacia stanica,“ zdôrazňuje redaktorka.

Foto: RTVS

Do podzemia Žitného ostrova v priemere vstúpi až osemtisíc litrov vody z Dunaja za jednu sekundu. Štrk je absolútne kľúčový pre proces filtrácie z rieky do podložia Žitného ostrova.

Zabezpečuje tak, že podzemná voda je naozaj kvalitná a čistá. Na opačnej rakúskej strane sa môžu chváliť s obrovským množstvom takýchto štrkových pláží. U nás v poslednom období dochádza k upchávaniu štrku a piesku sedimentami.

Nedostatočný monitoring

Na Slovensku je 591 objektov, kde dochádza k monitorovaniu podzemných vôd. Na území Žitného ostrova nájdeme len 34 viacúrovňových piezometrických vrtov. Niektoré sú však staré 30 až 40 rokov.

Podľa odborníkov je hlavný problém v tom, že jednotlivé inštitúcie vykonávajú obrovské množstvá meraní, ale nikto ich nevyhodnocuje.

 „Monitoring pravdepodobne nie je dostatočný. Ďalším problémom je, že tie jednotlivé monitorovacie systémy, aj pokiaľ existujú, lebo oni existujú, nie sú vzájomne prepojené,“ konštatuje odborníčka Elena Fatulová.

Foto: RTVS

Riaditeľka RÚVZ SR v Dunajskej Strede Rozália Robotková tiež zdôrazňuje, že ak by aj VÚVH alebo SHMÚ zistili, že niečo nie je v poriadku, úradu verejného zdravotníctva nikto žiadne informácie neposkytol.

„Nikto neurobil súhrn všetkých informácií, všetkých meraní, a nepovedal, čo treba ešte doplniť, aby sme mohli urobiť priestorovú a normálnu vizuálnu mapu tak, ako by to urobili vo Fínsku alebo v normálnej európskej krajine, kde by sme my, laici videli, čo sa tu deje,“ kritizuje situáciu podpredsedníčka BSK Elena Pätoprstá.

Problémy už v socializme

V poslednom čase sú na Žitnom ostrove zaznamenané najmä narastajúce koncentrácie dusíkatých látok, čo je spojené práve s poľnohospodárskou činnosťou a hnojením.

Korene celej situácie môžeme nájsť už v socialistickej ére, kedy boli produkčné výsledky dôležitejšie ako zaistenie udržateľnosti zdrojov. V blízkosti podzemných zdrojov tak súdruhovia hnojili. A masívne.

Každé družstvo malo obrovský sklad pesticídov, kde boli uchovávané tony a tony týchto prípravkov. Napriek tomu, že súčasná legislatíva výrazne obmedzuje využívanie najškodlivejších druhov, roky socializmu sa už určite odzrkadlili na množstve týchto látok v podzemných vodách.

Ešte alarmujúcejším je však fakt, že dodnes nevieme, koľko kontaminantov podzemná voda absorbovala. Vinník neexistuje. Problém však pretrváva.

Geochemická časovaná bomba

Európska smernica vyžaduje dôkladný monitoring. Ten by sa mal skladať zo štyroch fáz. Prvý systém monitoruje zdroj znečistenia, ktorý musí zabezpečiť znečisťovateľ.

Druhým je štátny monitoring celého útvaru. Na to nadväzuje monitoring ochranných pásiem vodárenského zdroja, ktorý zabezpečuje prevádzkovateľ. Posledný je monitoring samotného vodárenského zdroja kvality pitnej vody na kohútiku.

Foto: RTVS

Ak teda kompetentné orgány v skutočnosti dodržiavajú smernicu, ako je možné že vlani našli atrazín až na kohútiku?

„Napriek tomu, že štátne orgány vedeli o rozsiahlom znečistení podzemnej vody atrazínom už v roku 2009, nekonali,“ kritizuje kompetentných Fatulová.

V roku 2009 bola zistená prítomnosť nebezpečného atrazínu v podzemnej vode približne na jednej tretine územia Žitného ostrova. Najnovšie údaje od VÚVH však poukazujú, že táto kontaminácia sa rozšírila až na polovicu plochy.

Smutná história

Rafinéria Slovnaft v 60. a 70. rokoch predstavovala prvú ranu pre Žitný ostrov. V roku 1972 obyvateľom z kohútika tiekla namiesto vody znečistená a páchnuca tekutina.

Foto: RTVS

Po tejto havárii Slovnaft vybudoval takzvanú hydraulickú clonu, ktorá vysáva ropné látky z povrchu podzemných vôd. Ide o nákladný, ale zatiaľ účinný proces.

Podnik dokonca vybudoval približne 700 pozorovacích vrtov. Práve tie, teda nie vrty spravované štátom, objavili znečistenie pochádzajúce zo skládky vo Vrakuni.

Presuňme sa do 90. rokov, ktoré boli neslávne známe kauzou Dimitrovky, neskôr Istrochemu. Ročne tu vyrábali asi päťtisíc ton chemických látok. Bežne dochádzalo až k desaťnásobnému prekročeniu množstva vypúšťaných látok.

Čo všetko skrýva Bratislava?

Bratislava má obrovskú industriálnu zónu, o ktorej však doposiaľ nevieme všetko. Nie sú zistené všetky bodové ani plošné zdroje znečistenia. Podľa odborníkov si tak envirorezort neplní svoju základnú funkciu monitoringu týchto potenciálnych envirozáťaží.

Objavujú sa aj nové záťaže, ktoré ministerstvo dlhodobo neriešilo. Ide o známy prípad skládky firmy Vassal EKO, ktorá sa vyšplhala do výšky štyroch poschodí.

Podľa odborníkov by mal byť plošný monitoring najprv zameraný na zmapovanie prednostných ciest pohybu podzemnej vody. Na základe toho by mala byť navrhnutá racionálna sieť monitorovacích bodov.

Foto: RTVS

Tibor Tóth z OZ Za Našu vodu je presvedčený, že zákony a normy na Slovensku sú veľmi dobré, dokonca prísnejšie ako v západoeurópskych krajinách. Problémom však je ich vymožiteľnosť a dodržiavanie.

Problém vodného diela

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
Žitný ostrov

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Sucho v Európe nie je také vážne, tvrdia českí odborníci

Sucho v Európe nie je také vážne, tvrdia českí odborníci

Sucho naďalej predstavuje problém. Extrémne suchá však nie sú ničím novým. V minulých storočiach boli dokonca obdobia s intenzívnejšími suchami ako v súčasnosti.

Stĺpček. Štát svojou činnosťou nahráva ekologickým fanatikom

Stĺpček. Štát svojou činnosťou nahráva ekologickým fanatikom

Čo priniesol tento rok v oblasti vody, vodárenstva a vodného hospodárstva?

Belá – posledná divoká rieka v strednej Európe

Belá – posledná divoká rieka v strednej Európe

Na festivale Ekotopfilm majú návštevníci možnosť vidieť posledný dokument ekologického aktivistu Erika Baláža, ktorý poukazuje na jedinečnosť tatranskej prírody.