Zákon o vodách vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd.
Taktiež upravuje manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov, bezpečnosť vodných stavieb, využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie.
Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
Zákon tiež upravuje podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice.
Základné pojmy
Rieka je útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktorá však môže časťou svojej trasy tiecť pod zemou.
Jazero je útvar stojatej vnútrozemskej vody.
Vnútrozemská voda je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.
Vodný útvar je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.
Útvar povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody.
Útvar podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov.
Výrazne zmenený vodný útvar je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie.
Umelý vodný útvar je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou.
Voda z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd.
Odpadová voda je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb.
Splašková odpadová voda je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení.
Priemyselná odpadová voda je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku.
Komunálna odpadová voda je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchového odtoku.
Recipient je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú.
Čistiareň odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.
Rozdelenie vôd
Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom.
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia.
Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu, a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu, sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.
Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.
Zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd
Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrchových vôd a ich ochrany.
Súčasťou zisťovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je
- identifikácia útvarov povrchových vôd,
- určovanie útvarov povrchových vôd na rôzne spôsoby používania, najmä na odbery povrchových vôd pre pitnú vodu, kúpanie, život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
- monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vôd,
- monitorovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v chránených územiach podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd,
- vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov o povrchových vodách a o nakladaní s nimi.
Hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd
Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám.
Ministerstvo zabezpečuje hodnotenie povrchových vôd prostredníctvom poverenej osoby.
Vodná nádrž Nová Bystrica
Zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd
Zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania vôd a ich ochrany, prípravu a spracovanie plánov manažmentu povodí, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti.
Hodnotenie stavu podzemných vôd
Hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám.
Hodnotenie stavu podzemných vôd sa komplexne vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch.
Vodná bilancia
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd.
Vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu
Vodárenskými zdrojmi sú vody v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vôd na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave.
Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.
Povrchové vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody, ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.
Vody určené na kúpanie
Identifikáciu vôd určených na kúpanie každoročne vykoná ministerstvo v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie vôd podľa odseku 1 vyhlasuje vody určené na kúpanie.
Ak vody určené na kúpanie nespĺňajú požiadavky na kvalitu vody, orgán štátnej vodnej správy uloží v spolupráci s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva opatrenia smerujúce k splneniu týchto požiadaviek.
Vody určené na závlahy
Vody určené na závlahy nesmú negatívne ovplyvňovať zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd. Kvalitatívne ciele povrchových vôd určených na závlahy sú ustanovené vo vykonávacom predpise.
Vody na závlahy a podmienky na ich využitie podľa druhu zavlažovaných plodín určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb
Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a pre kaprové vody podľa osobitného predpisu.
Povrchové vody určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva. Ak povrchové vody nevyhovujú pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody.
Vodná nádrž Liptovská Mara
VODNÉ PLÁNOVANIE
Správne územie povodí a ich vodohospodársky manažment
Územie Slovenskej republiky je na účely tohto zákona súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd.
Povodím je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda vteká prostredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári alebo delte.
Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného toku.
Správnym územím povodia je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrežnými vodami. Správne územie povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len „vodohospodársky manažment povodia“).
Správne územie povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja je na území Slovenskej republiky vymedzené
- čiastkovým povodím Dunaja,
- čiastkovým povodím Moravy,
- čiastkovým povodím Váhu,
- čiastkovým povodím Hrona,
- čiastkovým povodím Ipľa,
- čiastkovým povodím Slanej,
- čiastkovým povodím Bodrogu,
- čiastkovým povodím Hornádu,
- čiastkovým povodím Bodvy.
Správne územie povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly je na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkovým povodím Dunajca a Popradu.
Plán manažmentu povodia
Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia.
Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.
Vodný plán Slovenska
Vodný plán Slovenska je dokument vodného plánovania na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd.
Vypracovanie Vodného plánu Slovenska zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.