Lex Žitný ostrov považujú odborníci za chaotický. Pripravili hromadnú pripomienku

Ako sme prednedávnom informovali, koncom mája sa dostal do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorý verejnosť najlepšie pozná pod názvom Lex Žitný ostrov.

Nová legislatíva však podľa viacerých odborníkov z brandže a aktivistov situáciu nezlepšuje. Práve z tohto dôvodu vytvorili hromadnú pripomienku, ktorej cieľom je apelovať na MŽP SR.

„Naším spoločným cieľom je predísť kontaminácii pitnej vody tak, aby ostala čistá aj pre budúce generácie. Navrhovaný zákon neprináša zlepšenie ochrany vodohospodárskych území a teda ani nezmenšuje riziko znehodnotenia pitnej vody na Slovensku,“ uvádza sa v hromadnej pripomienke.

Ak sa chcete k danej pripomienke pripojiť, stačí vyplniť údaje v online formulári na webovej stránke petície. Na to, aby sa mohlo otvoriť rokovanie so zástupcami MŽP SR o týchto pripomienkach, je totiž do 5. júna potrebné získať minimálne 500 podporovateľov.

Zákon by sa nemal prijať

Odborníčka Elena Fatulová, predsedníčka OZ Za našu vodu Annamarie Velič a Martina Paulíková z iniciatívy za Živé rieky sa ako zástupcovia verejnosti obrátili k obyvateľom so svojím kritickým stanoviskom k danej veci. Pripomienku už podporilo viacero odborníkov.

Podľa nich je potrebné zásadne zmeniť vodnú politiku Slovenska a zaistiť plnenie úloh, ktoré sú už zakotvené vo vodnom zákone. To má spočívať v predovšetkým v účinnom chránení podzemných a povrchových vôd takým spôsobom, aby už viac nemohlo dôjsť k nečakanej kontaminácii pitnej vody.

„Zákon, tak ako je navrhnutý, preberá väčšinu povinností z existujúcich zákonov. V hromadnej pripomienke žiadame zákon neprijímať. Opodstatnené zmeny navrhujeme riešiť novelou Vodného zákona a Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,“ zdôrazňujú svoje stanovisko Velič, Fatulová a Paulíková.

Zákon je duplicitný

Podľa autoriek pripomienky by sa preto mal Lex Žitný ostrov stiahnuť z legislatívneho procesu hneď z niekoľkých dôvodov. Ide predovšetkým o jeho duplicitu so spomínaným vodným zákonom, ale aj o nesúlad s Rámcovou smernicou o vode.

Ako hlavný problém vidia terminologickú nejednotnosť, zavedenie nových právnych termínov, ktoré nie sú právne zadefinované, ale aj používanie neurčitých pojmov.

„Návrh zákona nie je v súlade s princípom integrovaného riadenia vôd, narúša vecné a časové požiadavky na ochranu vôd, ktoré boli v rámci transpozície Rámcovej smernice o vode zakotvené vo vodnom zákone,“ vysvetľujú Fatulová, Velič a Paulíková.

Navrhujú novelu zákona

Práve z tohto dôvodu navrhujú, aby sa opodstatnené časti návrhu zákona riešili novelou vodného zákona, a nie novou a nejasnou legislatívou, ktorá len zavádza právnu neistotu a chaos.

Týka sa to predovšetkým presadzovania vecných a časových požiadaviek, ktoré sú už zakotvené vo vodnom zákone.

„V praxi to bude znamenať, že termíny pre vykonávanie opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov, ktoré sú podľa Rámcovej smernice o vode záväzné pre celé územie Slovenska od dátumu vstupu do EÚ (máj 2004), bude možné podľa nového zákona v chránených vodohospodárskych oblastiach posunúť na neurčito,“ upresňujú odborníčky.

Podľa nich namiesto sprísnenia ochrany vôd prinesie nový zákon úplne opačný efekt, keďže štát sa cezeň bude môcť „vyviniť“ z neplnenia úloh na úseku ochrany vôd, ktoré mu ukladajú vlastné zákony a aj spomínaná európska smernica.

Vágnosť materiálu

Prvou pripomienkou je neurčitosť pojmov. Odborníčky preto zdôrazňujú, že by malo dôjsť k definícii pojmov ako „všestranná ochrana vôd a vodných pomerov“, „efektívna ochrana povrchových a podzemných vôd“, „prirodzená akumuláciu vôd“ či „zásoby vôd“.

S tým súvisí aj definícia chránenej vodohospodárskej oblasti, ktorá by sa podľa nich mala zmeniť na novú formuláciu: „Chránená vodohospodárska oblasť je vymedzené územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významný vodný útvar určený na odber vody na ľudskú spotrebu“.

Odborníčky tiež navrhujú vypustiť celý § 3, ktorý sa venuje obmedzeniam činností v CHKO. Zaujímavosťou napríklad je, že v navrhovanom zákone sa zakazuje v týchto oblastiach stavať golfové ihriská. Táto podmienka sa však nachádza aj v trošku pozmenenej formulácii v samotnom vodnom zákone. Ide teda o duplicitu už existujúcej legislatívy.

Ďalej odborníčky žiadajú vypustiť § 4, keďže opäť ide o súpis opatrení z vodného zákona. Niektoré opatrenia v navrhovanom zákone dokonca platia ako povinnosť pre celé územie Slovenska. Je teda zbytočné, aby sa opakovali aj v „chránenej legislatíve“.

Posúvanie termínov

V navrhovanom zákone tiež stojí, že na ochranu vôd v CHVO je potrebné zabrániť alebo obmedziť vstup znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zabrániť šíreniu znečisťujúcich látok v týchto vodách.

Opäť však ide o environmentálne ciele pre podzemnú vodu, ktoré platia pre Slovensko od jeho vstupu do EÚ a sú východiskom pre tvorbu plánov manažmentu povodí (záväzné termíny podľa RSV sú rok 2009, 2015, 2021). Návrhom zákona sa preto podľa nich pre územie CHKVO posúvajú záväzné termíny ustanovené vo vodnom zákone.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.