Lex Žitný ostrov nerieši všetky potenciálne negatívne vplyvy na poľnohospodársku činnosť

Nový zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (takzvaný Lex Žitný ostrov) pred pár dňami poslali poslanci do druhého čítania.

Do medzirezortného pripomienkového konania sa zapojili viaceré organizácie či združenia (odkaz na MPK nájdete na konci článku).

Vo všeobecnosti hlavná kritika smerovala k nejasnosti a nepresnosti určitých pojmov. Mnohé inštitúcie tiež poukazovali na duplicitu legislatívy s už existujúcimi zákonmi.

Envirorezort AVS vypočul

K pripravovanému zákonu Lex Žitný ostrov vyjadrili svoje pripomienky aj členovia Asociácie vodárenských spoločností. Poukazovali najmä na duplicitu niektorých ustanovení so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách.

Hlavným terčom ich kritiky bola skutočnosť, že súčasný návrh zákona vnáša nejasnosti do legislatívnych konaní, pretože nie je jasné, ktorými predpismi na ochranu vôd (vodný zákon, Rámcová smernica o vode) sa treba riadiť. Je to z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch si navzájom odporujú.

Podľa vedúcej kancelárie Asociácie vodárenských spoločností Ivany Mahríkovej združenie uplatnilo k zákonu viacero zásadných pripomienok. Väčšina z nich bola po menších úpravách envirorezortu akceptovaná a uplatnená v návrhu zákona.

Otvorená otázka mapových podkladov

Asociácia vodárenských spoločností taktiež navrhla, aby mapy so zakreslením území chránených vodohospodárskych oblastí vo formáte GIS boli zverejnené a sprístupnené k dátumu účinnosti zákona.

Členovia asociácie tvrdia, že zverejnenie predmetných máp do konca roka 2020, teda viac ako dva roky po nadobudnutí účinnosti zákona, nepovažujú za správne riešenie.

Vymedzenie hraníc CHVO je podľa nich podstatnou súčasťou zákona z hľadiska ochrany a podmienok správania sa subjektov v takýchto častiach krajiny.

„Čo sa týka sprístupnenia mapových podkladov s presnými hranicami CHVO vo formáte GIS, máme prísľub od MŽP SR, že budú spracované a sprístupnené v čo najkratšom možnom termíne,“ uviedla pre Voda-portal.sk Mahríková.

Nejasné definície

Ďalším podstatným návrhom zo strany Asociácie vodárenských spoločnosti bolo zosúladenie sprísnených sankčných postihov so spomenutým zákonom o vodách. V tomto prípade sa taktiež odvolávali na duplicitu ustanovení. Envirorezort však túto pripomienku zamietol.

Kritika smerovala taktiež na samotnú definíciu toho, čo je vlastne chránená vodohospodárska oblasť. Nový zákon uvádza, že ide o „vymedzené významné územie prirodzenej akumulácie povrchových vôd a podzemných vôd, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria a obnovujú zásoby povrchových a podzemných vôd“.

AVS však vzniesla pripomienku, aby došlo k preformulovaniu definície nasledovne: „Chránená vodohospodárska oblasť je vymedzené územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významný vodný útvar určený na odber vody na ľudskú spotrebu“.

Podľa nich je tak možné docieliť zosúladenie definície s článkom 7 Rámcovej smernice o vode. MŽP SR pripomienku neakceptovalo. Podobné pripomienky vzniesli aj predstavitelia OZ Za Našu vodu, Iniciatívy Za živé rieky, ale aj poslankyňa za stranu SaS Anna Zemanová.

Zákon nedostatočne rieši vplyvy na podnikateľské prostredie

Pripomienky k novému zákonu mala aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Tá sa obáva predovšetkým nedostatočného vypracovania analýzy vplyvov danej legislatívy. Na rozdiel od pripomienok Asociácie vodárenských spoločností však envirorezort tieto návrhy neakceptoval.

Republiková únia zamestnávateľov v MPK odporučila posunúť účinnosť návrhu zákona na začiatok roku 2020 a vypracovať v spolupráci s príslušnými rezortmi dôkladnú analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie, a to najmä na poľnohospodársky sektor.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.