Eversheds Sutherland
INNOGY
INECS

Stĺpček. Bez otvorenosti vo vodárenstve nevybudujeme dôveru

Aký bol rok 2019 v slovenskom vodárenstve? Bol plný pozitívnych noviniek, ale aj starých a neustále sa opakujúcich turbulencií.

Stĺpček. Bez otvorenosti vo vodárenstve nevybudujeme dôveru

Foto: Pixabay

Prešiel ďalší rok a v slovenskom vodárenstve sa toho udialo pomerne veľa – pozitívnych a aj tých menej optimistických správ.

Keď sa pozrieme na udalosti za posledných 365 dní, môžeme vidieť hneď niekoľko zásadných trendov. Pristúpme najskôr k tým pozitívnym.

Nové vedenie BVS

Situácia v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bola už dlhšie roky rozpačitá. Na jednej strane tu bol zvláštny vzťah s Infra Services spojený s nižšou mierou transparentnosti, na druhej strane zanedbávané investície do vodárenskej infraštruktúry.

Nová nádej sa objavila v lete, keď bol za šéfa BVS zvolený Peter Olajoš. Ten ihneď deklaroval snahu zabezpečiť, aby boli vodárne v roku 2022 stabilizovanou regulovanou spoločnosťou s prijatým Strategickým plánom 2032.

Zároveň poukázal na vysoký investičný dlh, nejasnú zadlženosť, vyzdvihol však vysoké technické a interné know-how.

Kritizuje tiež takzvané „old school“ riadenie, ktoré nemá jasnejší strategický plán z dlhodobého hľadiska. Mimochodom, tieto body nie sú ani zďaleka problémami len samotnej BVS, týkajú sa viacerých slovenských vodární.

Omlaďme štruktúry

Ako problém definoval aj starnutie zamestnancov. Podľa výročnej správy za rok 2017 je totiž z celkového počtu 748 zamestnancov až 91 z nich vo veku 61 rokov a viac, pričom 252 zamestnancov dosahuje vek 51 až 60 rokov. Najmladšia skupina ľudí (21 až 30 rokov) má najmenšie zastúpenie.

Keď sa pozrieme na výročné správy zvyšných vodárenských spoločností, vidíme veľmi podobné trendy. Vo vodárenstve skrátka chýba väčšie zastúpenie mladších ľudí, ktorí by dokázali oživiť občas rigidné procesy a priniesť niečo nové.

Nové vedenie za necelý polrok uskutočnilo niekoľko výrazných zmien, ktoré zabezpečili, že podnik ušetrí státisíce eur. A práve tieto prostriedky môžu byť následne použité na investície do zastaranej infraštruktúry, ktorá to potrebuje ako soľ.

To, či sa novému vedeniu podarí dosiahnuť stanovené ciele a vízie, ukáže až čas. Jedno je však už teraz jasné – podnik definoval svoje hlavné problémy a začal ich aj proaktívne riešiť.

Foto: BVS, a. s.

Jediné, čo je možné novému vedeniu vytknúť, je fakt, že BVS stále nezverejnila na svojich webových stránkach výročnú správu za rok 2018, pričom všetky ostatné slovenské vodárne tak už dávno urobili.

„Výročnú správu za minulý rok vzhľadom na procesné zmeny v spoločnosti a prieťahy vo verejnom obstarávaní pri súťaži na grafické služby ešte nemáme zalomenú v podobe, ktorá by mohla byť publikovaná. Hneď ako ju budeme mať k dispozícii, vám ju zašleme,“ uviedol ešte v novembri dôvod zdržania riaditeľ komunikácie BVS Peter Podstupka.

Vodárne investujú a chcú byť „smart“

Rok 2019 bol obdobím výrazných investícií do infraštruktúry. Je však ťažké odsledovať všetky takéto projekty, keďže viaceré vodárenské spoločnosti o novinkách vo svojich podnikoch skrátka neinformujú.

V tomto prípade treba vyzdvihnúť Liptovskú vodárenskú spoločnosťVýchodoslovenskú vodárenskú spoločnosť, ktoré o všetkých významnejších investíciách do vodárenskej infraštruktúry informujú v tlačových správach.

Dôležitou súčasťou je taktiež zavádzanie smart technológií do vodárenstva. Hoci v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami máme stále čo doháňať, pozitívnou správou je, že vodárenské spoločnosti čoraz viac zavádzajú do praxe takzvané smart metering technológie.

VVS modernizovala svoju ČOV v Kráľovskom Chlmci, ktorá má ukončiť problém s dodržiavaním limitov. Dôležitým medzníkom bol aj podpis memoranda o spolupráci medzi VVS a izraelskou spoločnosťou Aqwise, ktorá je svetovým lídrom v oblasti vývoja a zavádzania inovatívnej vody a riešení na čistenie odpadových vôd.

Liptovskí vodári zase upravili záchyt na vodnom zdroji Zadná voda, čím sa do budúcnosti vyhnú prevádzkovým problémom, zvýšia ochranu objektu pred povodňami, ale aj bezpečnosť zásobovania obyvateľstva pitnou vodou.

Kedy sa skončí nekonečné látanie potrubí?

Takýchto investícií bolo určite viac. Je však potrebné ukázať aj druhú stranu mince, a to fakt, že slovenské vodárenstvo je dlhodobo poddimenzované.

A čo je výsledkom? Zastaraná infraštruktúra, ktorá je na hranici životnosti, následné poruchy a straty vody, ktoré sa, samozrejme, odzrkadlia na účtoch za vodu všetkých z nás.

Vodárenské spoločnosti za tento stav v značnej miere vinia aj regulačnú politiku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

V tomto prípade nám určite pomôže porovnanie toho, ako sú na tom ostatné európske krajiny. Najucelenejšia analýza vyšla v roku 2017, takže je pravdepodobné, že niektoré informácie sa už zmenili, princíp však zostáva nemenný, keďže ide o dlhodobé trendy.

Do infraštruktúry investujeme menej

Keď sa pozrieme na porovnanie ročnej výšky príjmov vybraných z rôznych vodohospodárskych služieb, tak vidíme, že Slovensko patrí medzi krajinami s najnižšími príjmami.

Je však samozrejmé, že ročné príjmy závisia najmä od toho, aká veľká je daná krajina, čiže tento indikátor nie je až natoľko smerodajný.

Poďme ďalej k investíciám, kde už situácia začína byť zaujímavejšia. Porovnanie celkovej sumy peňazí investovaných do infraštruktúry na pitnú a odpadovú vodu ročne jasne ukazuje, že Slovensko investuje najnižšie sumy hneď po Malte. Dôležité je však spomenúť, že pre niektoré krajiny nie sú zverejnené štatistiky.

Na Slovensku to bolo za dané obdobie 0,182 miliardy eur ročne. V oblasti ročných investícií prepočítaných na jedného obyvateľa sme na tom už o niečo lepšie – za nami je Rumunsko, Malta aj Taliansko.

Nadpriemerné straty

Samostatnou témou sú aj ceny vody, ktoré závisia od viacerých parametrov, ako je daňové zaťaženie či dĺžka siete na obyvateľa. Dôležité je však aj to, o aké zdroje vody ide, keďže podzemná voda si zvyčajne vyžaduje menšiu mieru úpravy ako povrchová.

V tomto prípade je jasne viditeľné, že na Slovensku platíme najnižšie ročné účty za vodu (pre niektoré krajiny opäť nie sú zverejnené štatistiky). Dôvodom však môže byť aj podpriemerná spotreba vody, ktorá patrí k najnižším v Európe.

Čo sa týka priemernej ceny za meter kubický vody (údaje sú dostupné za roky 2012 až 2015), tu už sa Slovensko dostáva k celoeurópskemu priemeru, dokonca mnohé krajiny ako Slovinsko, Rumunsko, Portugalsko, Taliansko, Estónsko či Cyprus aj predbehlo.

V oblasti distribučných strát vody v sieťach sú priemerné hodnoty strát v členských krajinách na úrovni 23 % a 2 171 metrov kubických na kilometer za rok. Aj v tejto sfére patrí Slovensku ku krajinám s vyšším podielom strát.

A aký záver z toho vyplýva? Medzi investíciami a stratami panuje pozitívna korelácia. Ak budú nízke investície, obrovským stratám sa nevyhneme. Ak sa táto situácia nezmení, odnesú si to opäť len domácnosti. Na druhej strane je ťažké nájsť konsenzus medzi regulačnou politikou a ochotou ľudí priplácať. A tu narážame na dôležitý (a často opomínaný) aspekt, ktorým je transparentnosť procesov.

Dôvera je aj o komunikácii

O tom, že väčšina vodárenských spoločností na naše otázky pravidelne neodpovedá, sme podrobnejšie písali už v minulosti.

Medzi podniky, ktoré stopercentne reagujú na naše otázky, je možné zaradiť Liptovskú vodárenskú spoločnosť a Vodárne a kanalizácie mesta Komárna. Boli to zároveň jediné vodárenské spoločnosti, ktoré odpovedali na otázky denníka týkajúce sa sumarizácie aktivít za rok 2019 a plánov do roku 2020.

Pomerne často odpovedá aj Považská vodárenská spoločnosť, BVS, VVS a Severoslovenské vodárne a kanalizácie.

Vrcholom možného ignorovania je Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá neodpovedá na otázky redakcie. Na svojej webovej stránke nemá zverejnený inštitút hovorcu ani žiaden iný kontakt pre médiá, čím je komunikácia značne skomplikovaná.

A čo transparentnosť?

Aj samotný ÚRSO poukázal na to, že pri kontrolnej činnosti identifikoval najčastejší problém vodární, ktorým je práve poskytovanie úplných a pravdivých údajov.

Raz darmo – podnik sa môže zbytočne oháňať frázami o zvyšovaní transparentnosti, keď nezverejňuje všetky potrebné informácie, ktorú túto otvorenosť potvrdzujú.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Klimatické scenáre narážajú na rad nepredvídateľných udalostí, tvrdí odborníčka

Klimatické scenáre narážajú na rad nepredvídateľných udalostí, tvrdí odborníčka

Hydrologička Pavla Pekárová hovorí o tom, ako klimatická zmena ovplyvňuje kvantitu aj kvalitu vody v riekach, ale aj o tom, na čo sa môže pripraviť Slovensko v najbližšej dobe.

Dokážu krajiny s nedostatkom vody zabrániť šíreniu koronavírusu?

Dokážu krajiny s nedostatkom vody zabrániť šíreniu koronavírusu?

Nový koronavírus jasne ukazuje, ako sú jednotlivé globálne problémy navzájom prepojené.

Aké sú výhody a nevýhody reverznej osmózy?

Aké sú výhody a nevýhody reverznej osmózy?

Úprava vody reverznou osmózou je jednou z najúčinnejších metód na domáce použitie. Prináša však so sebou aj určité nevýhody.