Zima spôsobuje poruchy na potrubiach. Ovplyvňujú ich aj financie a politika ÚRSO

V zimných obdobiach je vodárenská infraštruktúra pod obzvlášť vysokým tlakom. Zvýšená miera porúch v dôsledku mrazov trápi všetky vodárenské spoločnosti.

Vzhľadom na miernu zimu je však týchto porúch v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami výrazne menej. Na znižovanie poruchovosti má vplyv aj finančná stránka a investície do modernizácie infraštruktúry.

Na otázky denníka Voda-portal.sk odpovedali Vladimír Belko z Považskej vodárenskej spoločnosti (PVS), Božena Dická z Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (PVPS), Helena Molnárová z Vodární a kanalizácií mesta Komárna (KOMVaK), Zuzana Janžová z Trnavskej vodárenskej spoločnosti (TAVOS), Ján Pálffy z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) a Tomáš Benikovský z Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS).

Menej porúch ako vlani

BVS od začiatku decembra takmer do polovice februára (10.2.) zaregistrovala 333 porúch na potrubiach. V rovnakom období pred rokom to bolo 402 porúch, keďže minuloročná zima bola chladnejšia ako tohtoročná a mrazivých dní bolo viac.

Od začiatku zimného obdobia do konca januára zase dispečerské pracovisko TAVOS zaevidovalo celkom 291 porúch na verejnej vodovodnej sieti.

„Porovnaním záujmového obdobia rokov minulých, kde v roku 2016 bolo 313 porúch, v roku 2017 – 349 porúch, môžeme konštatovať, že racionalizačné opatrenia vykonané v priebehu roka 2018 na kritických miestach vodovodných sietí prispeli k zlepšeniu ich technického stavu, čo deklaruje zníženie počtu porúch v klimaticky náročnom zimnom období,“ vysvetľuje Zuzana Janžová zo sekretariátu TAVOS.

Menší počet porúch ako v predchádzajúcich rokoch zaznamenali aj Vodárne a kanalizácie mesta Komárna (doposiaľ 50), Považská vodárenská spoločnosť (doposiaľ 56) a Liptovská vodárenská spoločnosť (28).

Tomáš Benikovský, výrobný riaditeľ LVS, zdôrazňuje, že na celý proces majú veľký vplyv aj snehové zrážky. „Ak sú zimy suché bez dostatočnej snehovej pokrývky a veľmi chladné, je porúch viac. Snehová pokrývka pôsobí ako izolant, a keď je snehu viac, počet porúch je nižší,“ dodáva.

Rozhoduje aj materiál

Vladimír Belko z PVS dodáva, že najčastejšie išlo o vytlačené hrdlové spoje, priečny lom potrubia či poruchy (korózie) navŕtavacích pásov. Najviac porúch pritom zaznamenali na liatinových potrubiach.

Rovnaký či dokonca vyšší počet porúch zaznamenala Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť.

„Aj keď zimné obdobie stále trvá, naša spoločnosť eviduje takmer rovnaký počet porúch verejných vodovodných sietí ako minulý rok. V okrese Poprad sme za mesiac január 2019 zaznamenali 123 porúch, čo je o 2 poruchy menej ako v minulom roku,“ uviedla referentka marketingu a komunikácie PVPS Božena Dická.

Dodáva, že mierny nárast porúch bol však zaznamenaný v okrese Spišská Nová Ves, v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol nárast o 30 porúch viac.

„V regióne Stará Ľubovňa sme zaznamenali 106 porúch, čo predstavuje pokles o 12 porúch v porovnaní s minuloročným rovnakým obdobím,“ dodáva Dická.

Mnohé vodovody sú na hranici životnosti

Ján Pálffy z BVS zdôrazňuje, že hlavnou príčinou vzniku porúch v zimnom období sú pohyby podložia z dôvodu jeho premŕzania a následného rozmrznutia, ktoré zapríčiňuje objemové zmeny a tým značné pnutie v podloží.

„To sa následne prenesie aj na potrubia, čo má za následok ich poškodenie. Nedochádza teda k zamŕzaniu potrubí ako takých, a ani k zamŕzaniu vody v potrubiach (vodovodné siete sú uložené v nemrznúcej hĺbke podľa klimatickej lokality) – príčinou porúch sú tlaky a pohyby podložia, na ktoré sú potrubia veľmi citlivé,“ dodáva tlačový hovorca BVS.

Zároveň dodáva, že početnosť porúch je ovplyvnená aj fyzickým stavom sietí, keďže viaceré v minulosti používané materiály sú (najmä ku koncu svojej životnosti) krehké . Znamená to, že strácajú svoju pružnosť, sú tak citlivejšie na pohyby podložia.

Nové materiály, ako je napríklad tvárna liatina, sú pevnejšie a majú aj vyššiu mieru pružnosti, čím významne zvyšujú bezpečnosť vodárenských sietí.

Obnovy závisia od dostupných financií

„Z vodárenskej praxe je zrejmá skutočnosť, že prevádzkované vodovody sú na hranici životnosti a zložitou úlohou pre vodárenské spoločnosti je zabezpečiť potrebný kapitál na samofinancovanie ich komplexnej obnovy,“ vysvetľuje Zuzana Janžová z TAVOS.

Podľa Heleny Molnárovej z KOMVaK sa prevažná väčšina porúch na verejnej vodovodnej sieti týka potrubí z liatiny, ktorá pre svoju krehkosť ťažšie odoláva zmenám tlaku zeminy pri jej premŕzaní.

„Z uvedeného dôvodu pri novostavbách a najmä rekonštrukciách používame plastový materiál, ktorý je odolnejší voči vonkajším vplyvom. Postupná obnova potrubí sa uskutočňuje v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov,“ dodáva Molnárová.

Podľa Boženy Dickej z PVPS väčší počet porúch vznikol z dôvodu prudkého poklesu teplôt, a tým posúvaním vrstiev krytia potrubia.

Zdôrazňuje však, že uvedený stav nemusí súvisieť s vekom potrubia. Na niektorých vodovodoch sa vyskytli poruchy z dôvodu zníženej výdatnosti vodných zdrojov a ich následným zamŕzaním.

V úsekoch, kde bolo potrubie zrekonštruované, uložené v dostatočnej hĺbke a v správnom lôžku, nedochádzalo k poruchám.

„Potrubia, ktoré však boli uložené v kamenistej pôde, následkom tlaku spôsobeného zamrznutím nadložia praskali. Z toho vyplýva, že rekonštrukciou potrubí sa môže predchádzať následkom tuhých mrazov,“ konštatuje Dická.

Vplyv má aj politika ÚRSO

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.