Vodári začínajú ťažiť z technických výdobytkov, prácu im sťažujú deravé potrubia. Ako hodnotia vodárenské spoločnosti rok 2018? Kde vidia hlavné výzvy do budúcnosti?
Koniec roka je časom sumarizovania. Práve z tohto dôvodu denník Voda-portal.sk zaujímalo, aké hlavné problémy riešili vodárenské spoločnosti, na akých projektoch pracovali a v čom vidia najväčšie výzvy do budúcnosti.
Na otázky denníka odpovedal generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti Marián Lesanský, manažér útvaru organizačno-personálneho Igor Duhár zo Severoslovenských vodární a kanalizácií a vedúci technického úseku Považskej vodárenskej spoločnosti Peter Bočinec.
Rok 2018 – moderné technológie verzus zastarané potrubia
Podľa generálneho riaditeľa LVS Mariána Lesanského v roku 2018 riešilo vedenie hlavné výzvy najmä v oblasti využívania IoT technológií (pozn. redakcie: Internet vecí).

Ide o takzvanú technológiu budúcnosti, ktorá má umožniť nízkonákladové bezdrôtové prepojenie a komunikáciu rôznych senzorov a zariadení za účelom automatizácie, zrýchľovania a zefektívňovania najrozličnejších procesov či diaľkového merania.
Podobným výzvam čelili aj Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SEVAK). Tie poukazujú práve na straty vody v potrubiach, ktoré zodpovedajú ich veku, technickému stavu a nízkej úrovni ich obnovy.
„Prevádzkujeme približne 1 500 kilometrov potrubia vo veku od 0 do 110 rokov. V každej oblasti sú vodovody aj staršieho veku a horšej kvality. Spoločnosť bežne opravuje priemerne tri poruchy denne,“ upresňuje manažér útvaru organizačno-personálneho Igor Duhár.
Projekty čakajú, výzvy nie sú
Na otázky odpovedal aj vedúci technického úseku Považskej vodárenskej spoločnosti Peter Bočinec. Zdôrazňuje, že spoločnosť stále čaká na vyhlásenie výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ prostredníctvom OP ŽP.
Ide o projekty, ktoré sa týkajú „Odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ“ pre aglomerácie nad 2000 ekvivalentných obyvateľov (EO). Takáto výzva však nebola zverejnená od roku 2016.
.jpg)
„Naša spoločnosť má v zásobníku MŽP pripravený jeden projekt (Pruské – kanalizácia a ČOV), ktorého realizácia nebola schválená pre nedostatok alokovaných finančných prostriedkov. Ďalší projekt (Lednické Rovne-Dolná Breznica – kanalizácia a ČOV II. etapa) máme pripravený na podanie žiadosti,“ konštatuje Bočinec.
Problémy s čerpaním eurofondov
Denník Voda-portal.sk takisto zaujímalo, aké hlavné projekty v tomto roku vodárenské spoločnosti realizovali.
Zaujímavým zistením je fakt, že v prípade LVS aj POVS najdôležitejšie investičné akcie smerovali z vlastných zdrojov spoločností.
„Ukončili sme dve významné rekonštrukcie. Úpravňu vody v Jasnej a ČOV v Liptovskej Sielnici. Obe investície boli realizované z vlastných zdrojov, pretože sme v programoch EÚ nenašli vhodnú výzvu, a to aj napriek tomu, že minimálne rekonštrukcia ČOV bola z environmentálneho hľadiska nevyhnutná,“ vysvetľuje Lesanský.
Severoslovenské vodárne a kanalizácie zase už tretí rok pracujú na projekte Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd regiónu Stredné Kysuce.

Celkový rozpočet projektu prevyšuje 56 miliónov eur. Investičnú akciu podobného rozsahu dokončili len v roku 2017.
Išlo o projekt Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v okrese Bytča. Jeho rozpočet presahoval 50 miliónov eur.
„V oboch projektoch bol objem investičných prostriedkov z Kohézneho fondu a zo štátneho rozpočtu významný, dofinancovanie dokončenia projektu z vlastných zdrojov bude mať vplyv na celkovú finančnú situáciu a úverovú zaťaženosť spoločnosti,“ dodáva Duhár zo Severoslovenských vodární a kanalizácií.
Viaceré investičné akcie realizovala aj Považská vodárenská spoločnosť. Prostriedky boli vynaložené z vlastných zdrojov.

Okrem rekonštrukcií vodovodov vo viacerých obciach a mestských častiach sa spoločnosť zamerala aj na rozšírenie kanalizačnej siete.
„Zahájili sme realizáciu projektu prepojenia kanalizácie z obcí Mestečko a Záriečie na kanalizáciu v Dohňanoch, čím bude možné odvádzanie OV na ČOV Streženice. Pripravujeme rozšírenie kapacity ČOV Beluša na 6000 EO, čím sa vytvoria podmienky odkanalizovania nových ulíc obce Beluša a jej miestnych častí,“ vysvetľuje Bočinec.
Obnova sietí si vyžaduje zmenu cenotvorby
Hlavný problém v roku 2018 je pre vedenie LVS zároveň problémom, ktorý pretrváva už dlhší čas. Podľa generálneho riaditeľa Lesanského totiž najväčší problém spočíva v nemožnosti venovať do obnovy sietí toľko peňazí, koľko by si zaslúžili. Jedným z riešení je podľa neho zmena cenotvorby.
Považská vodárenská spoločnosť vidí aj ďalšie zásadnejšie problémy, akými sú napríklad nedostatok pitnej vody v niektorých aglomeráciách, a to hlavne v oblasti Javorníkov.
„Hlavne nás trápi absencia dotácií na realizáciu projektov odkanalizovania aglomerácií nad 2000 EO, ktoré máme pripravené na podanie žiadostí o pridelenie NFP,“ objasňuje Bočinec.
Umelá inteligencia, „látanie“ potrubí a odkanalizovanie
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.