Podľa odborníkov predstavuje kontaminovaná voda na Žitnom ostrove len časť problémov environmentálneho zaťaženia v krajine.
Nad touto témou sa v Klube pod lampou zamýšľali členka Inštitútu vodnej politiky Elena Fatulová, poslankyňa NR SR Anna Zemanová a člen Progresívneho Slovenska a bývalý člen organizácie Greenpeace Slovensko Martin Hojsík.
Témou diskusie bola kontaminácia najväčšej zásobárne pitnej vody, Žitného ostrova. Už koncom roku 2017 informovala Západoslovenská vodárenská spoločnosť o náleze nebezpečného pesticídu atrazínu v troch studniach.
Štúdia z roku 2009 poukázala na zjavnú koreláciu medzi prenatálnym vystavením atrazínu (predovšetkým z pitnej vody, ktorú konzumujú tehotné ženy) a zníženou telesnou hmotnosťou u novorodencov.
Vedci tiež poukazujú na jeho vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky. Nebezpečná je predovšetkým vysoká miera perzistencie tohto pesticídu, ktorý sa môže udržať v zdroji aj niekoľko rokov.
Zemanová hneď na začiatku objasnila, čo primárne upriamilo jej pozornosť na daný problém. Podľa jej slov už vlaňajší dôkaz o skládke vo Vrakuni poukázal na to, že problém environmentálneho zaťaženia je výrazne väčší, ako ministerstvo životného prostredia opisovalo.
Vrcholom bolo nedávne odhalenie kontaminácie na Žitnom ostrove. Na tú reagovala len krátka informácia v médiách o tom, že ľudia nemôžu používať vodu z vodovodu, lebo je v nej vysoká miera atrazínu. Ide však o pesticíd, ktorý sa od roku 2005 nemôže používať na celom území EÚ.
Žitný ostrov ako horúci zemiak
Odborníci poukazujú na pasivitu vládnych orgánov. „Ôsmeho januára tohto roku som poslala na MŽP devätnásť otázok, pretože tie informácie, ktoré boli medializované, tie, samozrejme, nie sú postačujúce. Ja ešte doteraz nemám všetky tie informácie k dispozícii, pretože na ministerstve ich začali posúvať na svoje odborné inštitúcie – VÚVH, SHMÚ a inšpekciu. Inšpekcia mi zamietla poskytnúť informácie o rozsahu a príčinách znečistenia, SHMÚ mi ešte neposlalo a dnes mi poslalo VÚVH,“ skritizovala nečinnosť inštitúcií Elena Fatulová.
Na celý monitoring mali dohliadať až štyri slovenské ministerstvá, a to ministerstvo životného prostredia, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo vnútra a ministerstvo pôdohospodárstva. Ani jedno však na danú výzvu vhodne nezareagovalo.
Fatulová tiež zdôrazňovala, že kontaminovaná voda nepochádza z jedného vodárenského zdroja, ale až z troch studní. Kontaminácia pritom siaha až do hĺbky 80 metrov, čo znamená, že celý horizont je znehodnotený.
Z toho teda vyplýva, že kontaminácia pitnej vody nepochádza z povrchového znečistenia, teda nikto neaplikoval túto zakázanú látku na jeseň alebo v priebehu roku na poliach. Naopak, ide o znečistenie, ktoré sa tam dostalo už zo staršieho obdobia.
Teraz už jednoznačne vieme, že táto kontaminácia pochádza zo znečistenej podzemnej vody v troch studniach, ktoré sa nachádzajú na troch rôznych miestach. Je teda jasné, že ide o plošné znečistenie, nie lokálne.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.