Vodárenstvo nutne potrebuje nové investície. Medzi bežné riešenia využívané v EÚ patria aj PPP projekty

Slovenské vodárenstvo stojí pred problémom, ktorý sa už nedá odkladať. Investičný dlh sa počíta v miliardách eur, časť infraštruktúry je za hranicou životnosti a stovky obcí stále nemajú vyriešené napojenie na vodovod alebo kanalizáciu.

Doterajší model financovania z eurofondov a Envirofondu postupne končí a regulované príjmy z vodného a stočného objektívne nestačia. Aj preto sa predstavitelia štátu a odborníci na konferencii AquaForum zhodli, že je najvyšší čas zamerať sa na PPP projekty ako reálny model financovania vodárenskej infraštruktúry. V EÚ sa totiž PPP aj vo vodárenstve už bežne využíva a počíta s ním aj dlhodobá stratégia, ktorú prijala Európska komisia.

Európa hovorí o dôležitej úlohe investorov pri vode

Starnúcej infraštruktúre, rastúcim nárokom na čistenie odpadových vôd aj potrebe chrániť dostupnosť pitnej vody nečelí len Slovensko, ale celá Európska únia. Európska komisia preto v roku 2025 prijala Európsku stratégiu vodnej odolnosti (European Water Resilience Strategy EWRS), ktorá kladie dôraz na kombinovanie verejných financií a zdrojov od investorov vrátane dlhopisov a PPP projektov.

Ministerstvo chce analyzovať PPP projekty

Na Slovensku sa investičný dlh vo vodárenstve odhaduje až na 8 až 10 miliárd eur. Predseda think-tanku AquaForum, profesor Štefan Stanko zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, upozorňuje, že grantový model, na ktorý bolo vodárenstvo dlhé roky zvyknuté, sa musí zmeniť na investičný model. „Doteraz sme investície vo vodárenstve kryli najmä z európskych fondov a Envirofondu. Tieto zdroje sa však menia alebo končia. Európska komisia prechádza od dotačného modelu k investičnému a granty pre členské krajiny už nebudú samozrejmosťou. Preto Slovensko potrebuje vytvoriť podmienky aj na vstup investorov do vodárenstva.“

Minister životného prostredia Tomáš Taraba si na konferencii položil otázku, či sme ochotní financovať vodárenstvo na dlh alebo z výrazne vyšších daní.„Je základnou úlohou štátu v treťom tisícročí dotiahnuť vodárenskú infraštruktúru úplne všade. Existujú tri možné finančné zdroje. Štát si môže povedať, že to zaplatí na dlh alebo z daní. To považujem za najmenej reálne, pretože štát tieto peniaze jednoducho nemá. Druhou možnosťou je, že sa zohľadní reálna cena. A treťou je nájsť zdroje tak, ako keď sa plynofikovalo Slovensko. Najlepšie zdroje sú PPP projekty, kde máte prevádzkovateľa, ktorý si nájde peniaze a má za úlohu všetko postaviť a garantovať a štát stále vlastní infraštruktúru.“

Tomáš Taraba o potenciáli PPP projektov vo vodárenstve

Minister zároveň avizoval, že rezort životného prostredia chce pripraviť analýzu využitia PPP projektov vo vodárenstve.„Pustíme sa do analyzovania PPP projektov, považujem to za celospoločenskú tému. My máme jasné indície, že Európska komisia už Slovensku nechce projekty vo vodárenstve prefinancovať a je našou úlohou hľadať riešenia,“ uviedol.

Investičný kapitál potrebuje stabilné pravidlá

Podľa bývalého ministra hospodárstva Vazila Hudáka je problém doterajšieho modelu financovania v tom, že kombinácia štátnych zdrojov a eurofondov nie je dlhodobo udržateľná. Pri infraštruktúre, ktorá má návratnosť v desiatkach rokov, potrebuje Slovensko stabilný investičný rámec.

„Myslím si, že ten model financovania vodného hospodárstva, ako fungoval doteraz, to znamená kombinácia štátnych zdrojov a európskych fondov, proste nie je udržateľný. Jediná cesta je pritiahnuť do toho kapitál od investorov. A na to, aby sme pritiahli tento kapitál, je potrebné sa pozrieť na reguláciu a na modely takéhoto prepojenia s investičným kapitálom, ktoré existujú medzinárodne,“ povedal Vazil Hudák, ktorý pôsobí ako predseda Rady strategických poradcov H2O FUND SICAV, fondu zameraného na podporu inovácií a investícií vo vodárenstve.

Hudák zároveň upozorňuje, že investori potrebujú jasnú víziu vlády, stabilnú reguláciu a projekty, ktoré sú takzvane bankovateľné. Pri vodárenstve nejde o investície na pár rokov, ale o horizont 20, 30 alebo aj 40 rokov. „Hovoríme o dlhodobej investícii, dlhodobom plánovaní, o vytvorení projektov, ktoré majú návratnosť niekde v rozsahu 20, 30 a niekedy až 40 rokov. Preto je potrebné, aby tu bola jasná vízia a stratégia zo strany vlády a politických elít,“ doplnil Hudák.

Vazil Hudák o pripravovanom dlhopisovom programe Voda spieva II.

PPP nie je len financovanie, ale dlhodobá služba

Ivan Hlavenka, partner poradenskej spoločnosti PwC Advisory a odborník na infraštruktúrne projekty a PPP modely, zdôrazňuje, že PPP nie je iba o peniazoch. Ide o dlhodobý kontrakt, v ktorom sú súčasťou riešenia aj know-how, zodpovednosť za prevádzku, rýchlosť realizácie a rozdelenie rizík.

„Najčastejšie vidíme v praxi to, že keď jedna úroveň financovania vypadne, vodárne musia hľadať alternatívu. Pozerajú sa po externých formách financovania, či už sú to iné produkty, ktoré banky štandardne poskytujú, alebo idú do PPP projektov, čo nie je už len o financovaní, ale o poskytovaní komplexných služieb, súčasťou ktorých je aj nájdenie vhodnej formy financovania.“

Podľa Hlavenku štáty aj vodárenské spoločnosti musia pri PPP rozmýšľať projektovo: kde je najväčší investičný dlh, kde sú najväčšie riziká a kde môže externý partner priniesť najväčší prínos. „Vodárenská spoločnosť sa musí pozrieť, čo ju najviac páli, kde vníma najväčší investičný dlh a kde chce prínos externého sektora mať čo najsilnejší, lebo externý partner nemusí priniesť len financovanie. Môže priniesť aj know-how, efektivitu a rýchlosť,“ dodáva Hlavenka.

Ivan Hlavenka z PWC Advisory o potenciáli PPP vo vodárenstve

EIB plánuje mobilizovať miliardy eur do vodárenstva

Dôležitým partnerom pri financovaní vodárenskej infraštruktúry má byť podľa Európskej stratégie vodnej odolnosti aj Európska investičná banka. Tá podľa Zuzany Kaparovej, vedúcej kancelárie Európskej investičnej banky na Slovensku, pripravuje v najbližších rokoch miliardy eur na vodárenské projekty a zároveň chce mobilizovať ďalší kapitál od inštitucionálnych investorov.

„Je jasné, že verejné financie nebudú vo vodárenstve stačiť. Tento problém sa týka celej Európy, nielen Slovenska. V EIB máme preto pripravených 15 miliárd eur na najbližšie roky na investície do tohto sektora. Táto suma by mala pritiahnuť kapitál od investorov v objeme 32 až 35 miliárd eur.“

Slovensko potrebuje vytvoriť podmienky pre príchod dlhodobých investorov do vodárenstva

Praktický význam zapojenia nových zdrojov vidí aj Daniel Kratky, podpredseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Podľa neho je vodárenstvo v Európe štandardne investovateľným sektorom, no Slovensko si musí vytvoriť legislatívne a regulačné podmienky, ktoré reálne umožnia príchod dlhodobých investorov.

„Vodárenský sektor z hľadiska investovateľnosti sa ničím špecificky nelíši od akéhokoľvek iného sektora. Každý sektor sa na to, aby bol investovateľný, musí vyznačovať istými ukazovateľmi, predpokladmi a metrikami. Na Slovensku hlavne z pohľadu legislatívneho existuje veľmi veľa výziev a úloh, ktoré musia byť splnené na to, aby tento sektor bol štandardne investovateľný.“

Daniel Kratky o pripravovanej emisii zelených dlhopisov a oslovení inštitucionálnych investorov ako nástrojoch na získanie finančných zdrojov

Obce potrebujú nové zdroje na infraštruktúru

Diskusiu k PPP projektom prišli na konferenciu podporiť aj predstavitelia samospráv, ktoré sú akcionármi vodárenských spoločností a denne čelia problémom s nedobudovanou infraštruktúrou.

„Ak chceme vodárenskú infraštruktúru rozvíjať, potrebujeme rozmýšľať o tom, akým spôsobom to urobiť. Jednou z možností je aj vstup podnikateľského sektora do tejto oblasti. Je to jedna z ciest, ktorá by sa mala otvoriť a začať o nej hovoriť viac,“ povedala Iveta Komorová Hiľovská, starostka obce Poproč.

Iveta Komorová Hiľovská o potrebe vstupu investorov do vodárenstva

Podobný názor má aj primátor Július Buchta, podľa ktorého je modernizácia vodárenskej infraštruktúry bez dodatočných zdrojov nereálna. „Tento krok je vyslovene nevyhnutný, ak chceme ďalej modernizovať, rekonštruovať a revitalizovať vodárenskú infraštruktúru, ktorá je pre nás všetkých životne dôležitá. Nevidím inú cestu, ako to zrealizovať bez pomoci investorov, či už cestou PPP projektov alebo inak,“ povedal Július Buchta, primátor mesta Revúca.

Primátor Július Buchta o tom, že bez investorov si nevie predstaviť modernizáciu vodárenskej infraštruktúry

Európske príklady ukazujú, že PPP vo vodárenstve fungujú

Európske skúsenosti ukazujú, že PPP vo vodárenstve môžu fungovať, ak sú dobre pripravené, transparentné a ak verejný sektor jasne definuje verejný záujem. Príkladom je projekt Wastewater Treatment Delfland v Holandsku. Ide o prvý holandský PPP projekt vo vodárenskom sektore, zameraný na modernizáciu zberu a čistenia odpadových vôd pre husto osídlenú oblasť Haagu s približne 1,2 miliónmi obyvateľov. Projekt zahŕňal výstavbu terciárnej čistiarne Harnaschpolder a modernizáciu existujúcej čistiarne Houtrust. Podľa EIB bol nastavený ako 30-ročný PPP model, ktorý využil skúsenosti medzinárodného vodárenského operátora a zároveň priniesol riešenie s najnižšími nákladmi oproti verejnému porovnávaciemu modelu.

Ďalším príkladom je projekt Sofijska Voda v Bulharsku, ktorá patrí medzi najznámejšie vodárenské PPP projekty v nových členských krajinách EÚ. EBRD uvádza, že projekt financoval obnovu a modernizáciu vodovodných a kanalizačných sietí v Sofii, pričom cieľom bolo priblížiť systém požiadavkám európskych smerníc a urýchliť dosahovanie výkonnostných cieľov koncesionára. Podľa spoločnosti Sofiyska Voda sa následné investície zamerali na obnovu vodných zdrojov, modernizáciu čistenia odpadových vôd, energetickú efektívnosť a digitalizáciu infraštruktúry.

Slovensko potrebuje odbornú diskusiu, nie ideologický spor

Pre Slovensko z uvedeného kontextu automaticky nevyplýva, že PPP je odpoveďou na všetko. V každom prípade však ide o nástroj, ktorý sa dá pripraviť tak, aby verejný sektor nestratil kontrolu nad infraštruktúrou, súkromný partner niesol primerané riziká a obyvatelia dostali službu, ktorú štát a samosprávy bez dodatočného kapitálu nedokáže v dohľadnom čase zabezpečiť.

Je preto pochopiteľné, že takzvané inštitucionálne PPP sa dostalo do širšieho zoznamu vládnych opatrení na podporu slovenskej ekonomiky, ktoré sa aktuálne diskutujú na ministerstva hospodárstva. Ak má Slovensko čeliť investičnému dlhu v infraštruktúre, potrebuje štandardizované postupy, odbornú prípravu projektov, predvídateľné pravidlá a inštitúcie, ktoré vedia takéto projekty posudzovať, pripravovať a kontrolovať.

Ministerstvo financií SR korektne uvádza, že keď sa riziká primerane prenesú na súkromného partnera, je PPP jedna z možností, ako zosúladiť výdavky na verejnú infraštruktúru s jej životným cyklom a zároveň zabezpečiť verejnú službu bez okamžitého jednorazového dopadu na štátny dlh.

PPP vo vodárenstve je v EÚ nástrojom, ktorá sa už aktívne využíva a počet takýchto projektov bude do budúcna rásť. Nie je preto dôvod, aby sa diskusia o PPP stala politickou. Naopak, má ísť o odbornú diskusiu, ako nastaviť pravidlá tak, aby infraštruktúra zostala pod verejnou kontrolou, investori priniesli kapitál a know-how, aby bola služba pre obyvateľov dostupná a aby sa projekty pripravili a vysúťažili v rozumnom čase. Slovensko sedí na „časovanej bombe“ v podobe vodovodov a kanalizácií po životnosti a rieši havárie namiesto plánovanej obnovy a rozvoja, nehovoriac o obciach, kde odpadové vody stále končia bez primeranej úpravy v pôde. Ak sa má táto situácia zmeniť, je dôležité začať diskutovať o podmienkach, aby do vodárenstva prišli inštitucionálni investori.

PR Klub akcionárov VVS

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.