Skládka toxického odpadu vo Vrakuni viedla MŽP k vypracovaniu zámeru sanácie environmentálnej záťaže. Poslankyňa Anna Zemanová však namieta, že jednotlivé návrhy nie sú postačujúce.
Chemická skládka vo Vrakuni predstavuje obrovský problém znečistenia a narušenia životného prostredia. Kompletné a systematické riešenie tejto situácie už niekoľko dekád neprichádza. Jej negatívny environmentálny vplyv je však nezanedbateľný.
Táto toxická skládka je tŕňom v oku mnohých kritikov predovšetkým kvôli možnému ohrozeniu vodného bohatstva na Žitnom ostrove. Poslankyňa NR SR Anna Zemanová na svojom blogu už v januári označila neefektívny vládny prístup k problému ako „environmentálny zločin roka“.
„V roku 2017 vyvrela na povrch aj horúca téma skládky v bratislavskej Vrakuni. Toxíny zo zle zabezpečenej skládky sa už roky uvoľňujú do podzemných vôd Žitného ostrova a nikto nevie, aké to bude mať následky na kvalitu vody a zdravie miestnych obyvateľov. Nehovoriac o tom, že ide o najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe,“ uvádza pohoršená Zemanová.
Sanácia enkapsuláciou
Ešte začiatkom tohto roku vydalo MŽP zámer Sanácie environmentálnej záťaže – výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy – Bratislava – Vrakuňa – skládka CHZJD.
Jeho hlavným účelom bolo podľa ministerstva realizovať túto sanáciu formou enkapsulácie skládky s dočistením podzemnej vody v jej okolí, a tým eliminovať prítomné environmentálne a zdravotné riziká znečistenej oblasti.
„Enkapsulácia spočíva v doplnení pôvodného návrhu pasívnej sanácie s vybudovaním podzemnej tesniacej steny o povrchovú tesniacu vrstvu, ktorej účelom je zabránenie priesaku zrážkových vôd do telesa skládky a tvorby znečistených podzemných vôd,“ uvádza sa v zámere.
Okolo telesa skládky sa postaví podzemná tesniaca stena, ktorá bude vrazená v hĺbke 2 – 3 m do nepriepustného podložia.
Tým by malo dôjsť k zamedzeniu toho, aby do priestoru pod skládkou vtekala podzemná voda a z neho následne vytekala znečistená podzemná voda.
V rámci štúdie tak boli vypracované dva optimálne varianty opatrení, a to konkrétne aktívna a pasívna sanácia. MŽP sa rozhodlo pre ich kombináciu, ktorú bude tvoriť práve spomenutá pasívna sanácia s využitím metódy izolácie znečistenia (enkapsulácia) a aktívne sanačné čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd.
Do 28. marca 2018 má verejnosť možnosť zaslať svoje písomné stanovisko Okresnému úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie.
Ide len o formálnu stránku?
Zámer však v očiach odborníkov neprináša komplexné riešenie celej situácie. Žitný ostrov a zdroje, ktoré uchováva, sú príliš vzácne na to, aby o ich ochrane svojvoľne rozhodla časť vládnych predstaviteľov, a to dokonca bez oponentúry.
Podľa poslankyne Zemanovej v predmete zákazky, ktorá je zverejnená na stránkach ÚVO, nedošlo k zapracovaniu požiadaviek na odstránenie toxického mraku z CHVO Žitný ostrov.
Foto: Google 2017 (upravené MŽP)
„Je zrejmé, že navrhovateľ má za cieľ posúdiť dopady len ním vybratej formy sanácie skládky a nie posúdiť najlepšie dostupné riešenie sanácie a ide mu skôr o formálnu stránku, aby na činnosť mohol použiť zdroje z Európskej únie,“ uvádza Zemanová vo svojom blogu.
Zemanová sa tak rozhodla vydať oficiálnu pripomienku k danému zámeru, ktorú vyargumentovala viacerými skutočnosťami.
Nedostatočné opatrenia
A čo nám vlastne hrozí? Podľa poslankyne v prípade nedostatočnej realizácie zámeru môžu mať dané kroky celospoločenský vplyv. Z tohto dôvodu požaduje, aby došlo k ďalšiemu procesu posudzovania zámeru a bola vypracovaná „správa o hodnotení“.
Dva predložené varianty podľa Zemanovej takisto nie sú dostačujúce. Požaduje, aby boli určené minimálne ďalšie dve alternatívy na posúdenie.
Okrem toho zdôrazňuje, že je nevyhnutné doplniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre navrhovanú činnosť – „Prevádzka čistiarne kontaminovaných vôd“.
Hlavným nedostatkom je, že zámer na uvedené skutočnosti nereaguje dostatočne a opatrenia sú len čiastočné a nie trvalé.
Ďalším problémom je skutočnosť, že zámer nenapĺňa deklarovaný cieľ navrhovateľa – zistiť, charakterizovať a vyhodnotiť priame aj nepriame vplyvy predkladanej sanácie na životné prostredie, ale aj uviesť výhody či prípadné nevýhody návrhu v porovnaní s nulovým variantom.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.