Kampaň TU vodu nepi! upozorňuje na znečistenie podzemných a pitných vôd

Nové občianske združenie Za našu vodu začalo s iniciatívou TU vodu nepi!, ktorej hlavným cieľom je riešiť pretrvávajúce problémy s kvalitou pitnej vody na Slovensku.

Občania tak môžu prispieť svojím finančným príspevkom na akreditovanú analýzu pitnej vody v mieste svojho bydliska.

Výsledky kampane sa budú priebežne zverejňovať na webovej stránke www.tuvodunepi.sk. Od pondelka 14. mája 2018, kedy bola kampaň odštartovaná, stihlo občianske združenie otestovať už jeden vodný zdroj v Bake.

Súčasťou kampane je aj online podpisová petícia, v ktorej iniciátori žiadajú o kontrolu nezávadnosti ako pitnej vody, tak aj tej, ktorú používame na zalievanie záhrad.

Ďalej ide o požiadavku úplného a včasného informovania o kvalite kohútikovej vody, ale aj zabezpečenie ochrany podzemnej a povrchovej vody.

Impulzom je Žitný ostrov

OZ Za našu vodu nám odpovedalo na otázky v tlačovej správe. Podľa iniciátorov kampaň reaguje na situáciu na Žitnom ostrove – napriek tomu, že ide o chránenú vodohospodársku oblasť, sa kvalita vody v tejto oblasti zhoršuje.

Združenie vzniklo spontánne, ako nepolitická skupina odborníkov, aktivistov a angažovaných občanov. Predsedníčkou je Annamarie Velič, ktorá vyštudovala technológiu vody, ale celkovo sú všetci zakladajúci členovia aktívni v oblasti ochrany vody a ekológie.

Medzi ambasádormi nájdete také známe osobnosti, ako je napríklad Zuzana Kronerová, Zuzana Mauréry, Jana Kirschner či Lukáš Latinák.

„Ochrana pitnej vody je prvoradý verejný záujem. Nikomu nemôžme dovoliť, aby nadeň nadraďoval svoje osobné či skupinové záujmy, ktoré môžu kvalitu pitnej vody ohroziť,“ vysvetlila Zuzana Kronerová.

Riziká sú však aj inde

Okrem spomínaného znečistenia Žitného ostrova pesticídom atrazínom a skládky vo Vrakuni, na ktoré naša redakcia pravidelne upozorňuje, sa združenie venuje aj ďalším problémom spojeným s kontamináciou tejto chránenej vodohospodárskej oblasti.

Ide predovšetkým o zanášanie dna Gabčíkova usadeninami, ktoré majú extrémne negatívny vplyv na kvalitu podzemných vôd.

Okrem toho iniciátori poukazujú aj na ďalšie zdroje znečistenia na území hlavného mesta – bývalá rafinéria APOLLO, podnik CHZJD Bratislava či rôzne neregulované skládky odpadu.

Čo navrhujú

Zaujímalo nás, aké ďalšie projekty alebo iniciatívy združenie plánuje. „Vo svojej činnosti sa OZ Za našu vodu zameriava predovšetkým na hľadanie riešení systémových zlyhaní ochrany vôd a ochrany nášho zdravia. Súčasťou našej iniciatívy sú aj dve podrobné analýzy, ktoré momentálne vznikajú. Analýza stavu pitnej vody na Slovensku a analýza súčasného stavu ochrany podzemnej a povrchovej vody ako zdroja pitnej vody, uviedla pre redakciu Voda-portal.sk Annamarie Velič.

„Záleží nám na konkrétnych riešeniach. Našim zámerom je vypracovať návrh riešenia tohto štvorrezortného problému, ktorý bude nielen právne podchytený, ale najmä reálne a prakticky uplatňovaný,“ dodala predsedníčka združenia.

Na Slovensku máme celkovo štyri stupne ochrany pitnej vody. Združenie preto pre každý stupeň navrhlo zmeny a nápravné opatrenia.

Nový informačný systém

Prvým stupňom je zabránenie nadmernému znečisteniu podzemných vôd a sanácia zdrojov znečistenia. Iniciatíva navrhuje zlepšiť systém vyhľadávania a evidovania záťaží.

Mal by sa teda vybudovať komplexný a prehľadný štátny informačný systém, ktorý bude, samozrejme, verejný. Ten bude súčasťou štátne multirezortného informačného systému o stave a využívaní vôd (MRISOV).

Ako riešenie vidia hlavne mapovanie výskytu všetkých látok v pôde, ktoré sú nebezpečné pre podzemné vody. Ide predovšetkým o pesticídy a dusičnany z poľnohospodárskej činnosti.

Dôležité je vedieť predvídať

Druhý stupeň ochrany sa týka monitorovania podzemnej vody. Podľa iniciátorov je na to však potrebná dostatočne hustá monitorovacia sieť vrtov, čo v prípade Žitného ostrova neplatí.

Ďalším problémom je nedostatočný počet analyzovaných parametrov, keďže sa súčasné rozbory nezameriavajú na všetky identifikované škodlivé látky.

V tomto prípade združenie navrhuje vybudovať účinnú monitorovaciu sieť vrtov, pričom údaje by sa evidovali v spomenutom systéme MRISOV.

Dôležité však tiež je, aby sa modelové nástroje používali tak, aby bolo možné dopredu predpovedať možné nepriaznivé situácie pre kvantitu aj kvalitu podzemných vôd.

Aktívne vodárne

Čo sa týka tretieho stupňa ochrany, tú vykonávajú priamo vodárenské spoločnosti. Ide o oblasť v okolí studní vodárenského zdroja, kde má samotná vodárenská spoločnosť zo zákona povinnosť monitorovať kvalitu vody.

Samozrejme, tu sa predpokladá, že je dodržaný druhý stupeň ochrany. Ak sa tak nestane, vinu nenesie vodárenská spoločnosť. Tá však musí odstaviť vodárenský zdroj, prípadne upraviť už vyčerpanú vodu zo studní.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.