Národná rada SR schválila dňa 23. septembra 2025 Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

Prinášame vám konsolidované znenie Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, po zapracovaní schválenej novely. Konsolidované znenie vychádza zo schváleného znenia novely, ktorej text je zverejnený na webe NR SR. Zákon momentálne čaká na vyjadrenie prezidenta SR, účinnosť by mal nadobudnúť dňom vyhlásenia.

Konsolidované znenie je redakčným spracovaním bez záruky. Slúži pre čitateľov denníkov Odpady/Energie/Voda-portal.sk na orientačný prehľad v prijatej zmene legislatívy.

Konsolidované znenie v tomto znení nemá právnu záväznosť. Právne záväzné znenie predpisov Zbierky zákonov Slovenskej republiky poskytuje jedine listinná podoba Zbierky zákonov SR, ktorá je určená zákonom 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

LEGENDA: Červenou farbou sú vyznačené časti, ktoré sú zrušené, modrou tie, ktoré sú nové/doplnené. Zelenou farbou sú vyznačené vybrané vysvetlivky predkladateľa z dôvodovej správy k zákonu.

Konsolidované znenie Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách po novelizácii schválenej dňa 23. 9. 2025

ZÁKON
z 19. júna 2002
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1
Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a) zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií,

b) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok,

c) pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

§ 2
Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou,¹⁾

b) verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie komunálnych odpadových vôd1ab) (ďalej len „odpadová voda“) umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd; verejnou kanalizáciou sa rozumie aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ak plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme a prívod odpadových vôd do tejto čistiarne sa zabezpečuje iným spôsobom ako stokovou sieťou najmä dovozom fekálnym vozidlom,

c) hromadným zásobovaním vodou zásobovanie najmenej 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je najmenej 10 m³ vody vypočítaná ako priemer za kalendárny rok,

d) hromadným odvádzaním odpadových vôd príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m³ odpadovej vody,

e) voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou,

f) kalom zmes vody a tuhých látok odstránených z rôznych druhov vôd prirodzenými alebo umelo iniciovanými procesmi,

g) revíznou kanalizačnou šachtou šachta určená na vstup do kanalizácie alebo do kanalizačnej prípojky na účely kontroly a vykonania potrebných prevádzkových úkonov,

h) vodohospodárskou činnosťou súvisiacou s prevádzkovaním verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „vodohospodárska činnosť") odber, zachytávanie a úprava surovej vody, zhromažďovanie, akumulácia a dodávka pitnej vody, ako aj príjem, odvádzanie a čistenie odpadovej vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových vôd,

i) stokovou sieťou sieť potrubí a pridružených objektov na príjem a neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd; stoková sieť môže byť jednotná sústava, delená sústava alebo polodelená sústava,

j) stokovou sieťou delenej sústavy stoková sieť pozostávajúca aspoň z dvoch sústav stôk na oddelené odvádzanie odpadových vôd, z ktorých jedna oddelene odvádza vody z povrchového odtoku,

k) aglomeráciou územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania,

l) štátnym monitorovacím a informačným systémom verejných vodovodov a verejných kanalizácií sústava priebežnej kontroly stavov a činností na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorá využíva referenčné metódy merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania nameraných údajov a tvorí podklady pre sústavu informácií a informačných činností, ktorá slúži na zabezpečenie plnenia úloh štátu,

m) prevádzkovo súvisiacim verejným vodovodom vodovod, ktorý nemôže samostatne zabezpečiť hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou, ale len prostredníctvom verejného vodovodu vo vlastníctve inej právnickej osoby, na ktorý sa pripája a jeho realizáciou vznikne nová lokalita zásobovaná pitnou vodou,

n) prevádzkovo súvisiacou verejnou kanalizáciou kanalizácia, ktorá nemôže samostatne odvádzať a spravidla aj čistiť odpadové vody, ale iba prostredníctvom verejnej kanalizácie vo vlastníctve inej právnickej osoby, na ktorú sa pripája,

o) súčasťou vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie šachty, čerpacie stanice, kalníky, vzdušníky a iné objekty týchto podzemných vedení,

p) rozvodnou vodovodnou sieťou sústava vodovodných potrubí určených na dodávanie pitnej vody k miestam jej odberu, pričom sústava vodovodných potrubí nezahŕňa domový rozvodný systém; rozvodná vodovodná sieť je spojená s domovým rozvodným systémom vodovodnou prípojkou,

q) stratami vody v rozvodnej vodovodnej sieti rozdiel množstva vody vstupujúcej do rozvodnej vodovodnej siete a oprávneným odberom vody.

r) obnovou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce ich technické zhodnotenie1ac) na účely obnovenia alebo zlepšenia technického stavu a funkčných schopností existujúcich objektov a zariadení verejného vodovodu a verejnej kanalizácie; obnova verejného vodovodu a verejnej kanalizácie nie je opravou ani údržbou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie,

s) opravou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia, čiastočného alebo úplného fyzického opotrebovania verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu,

t) údržbou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce pravidelnú starostlivosť o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebenie a predchádza sa jeho následkom.“.

^{1ac) § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.}

V § 2 sa do základných pojmov dopĺňajú definície pojmov obnova, oprava a údržba verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Doplnenie si vyžiadala aplikačná prax. V prípade obnovy bol v platnom znení zákona doteraz zakotvený iba účel obnovy, nie jeho samotná definícia. V platnom znení zákona, rovnako doteraz, neboli zakotvené pojmy oprava a údržba verejných vodovodov a verejných kanalizácií, iba povinnosti na ich plnenie. Chýbajúce definície pojmov spôsobovali ich nejednotný výklad orgánmi dohľadu štátnej správy nad rôznymi aktivitami v oblasti právnej úpravy verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Zavedenie presnej definície pojmu "obnova verejných vodovodov a verejných kanalizácií" do zákona prispieva k väčšej právnej istote. V súčasnosti je pojem obnova interpretovaný rôznymi spôsobmi, čo môže viesť k nejednoznačnosti pri aplikácii zákona a pri vykonávaní rozhodnutí týkajúcich sa financovania, povinností prevádzkovateľov a vlastníkov infraštruktúry. Jasná definícia pomáha zjednotiť prax a zabezpečiť konzistentnosť v interpretácii a aplikácii právnych predpisov.

Precizovaním pojmu „obnova“ do príslušnej legislatívy sa odstráni šedá zóna, čím sa proces obnovy jasne oddelí od prevádzkových nákladov na opravu a údržbu.

§ 3
Zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií

(1) Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán verejného zdravotníctva1a) nerozhodne inak.

(2) Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Ak výstavbu verejných vodovodov a verených kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, podmienkou pre vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného osvedčenia je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii nemôže vzniknúť vecné bremeno, záložné právo ani práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva okrem záložného práva na zabezpečenie úverov bánk1aa) pri financovaní investičných projektov prostredníctvom fondov Európskej únie, štátneho rozpočtu a ďalších verejných fondov, záložného práva na zabezpečenie pohľadávky poskytovateľa nenávratného finančného príspevku a záložného práva na zabezpečenie úverov bánk na financovanie zriaďovania a obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) obec,

b) právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu,1c) na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí,

c) združenie1d) právnických osôb uvedených v písmenách a) a b) štát zastúpený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Poznámka pod čiarou k odkazu 1d sa vypúšťa.

V § 3 ods. 3 sa terajšie písmeno c) vypúšťa, čo znamená, že subjektom verejného práva podľa tohto zákona už viac nebudú môcť byť združenia právnických osôb. Novým znením písmena c) sa ustanovuje, že subjektom verejného práva na účely tohto zákona je aj štát zastúpený Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

(4) Za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú

a) vodovody, ktoré neslúžia na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,

b) vodovody na samostatné zásobovanie jednotlivých objektov a zariadení vodou, ako aj zariadenia slúžiace na účely požiarnej ochrany,

c) odberné zariadenia na vodárenských nádržiach a vodných tokoch,

d) hydroforové stanice zásobujúce jednotlivé vyššie budovy alebo ich skupiny, alebo priemyselné stavby a poľnohospodárske stavby a hydroforové stanice, ktoré sú súčasťou viacúčelových zariadení,

e) vodovodné prípojky.

(5) Za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú

a) kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd,

b) samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení,

c) dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu,

d) kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy,

e) záchytné priekopy,

f) domové čistiarne odpadových vôd a žumpy,

g) kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti,

h) kanalizačné prípojky.

(6) Ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti, okresný úrad môže určiť, že takýto vodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu považuje.

(7) Vlastník vodovodu môže previesť vlastníctvo vodovodu na vlastníka verejného vodovodu a vlastník kanalizácie môže previesť vlastníctvo kanalizácie na vlastníka verejnej kanalizácie. Ak vodovod plní aj požiarnu funkciu, jeho funkčnosť a akcieschopnosť musí byt zachovaná aj po prevode vlastníctva vodovodu.

(8) Verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu.2)

(9) Ten, kto má majetkovú účasť v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, môže previesť majetkovú účasť len na subjekt verejného práva podľa tohto zákona. K majetkovej účasti ako sú obchodné podiely a akcie nesmie zriadiť právo inej osoby ako je subjekt verejného práva. K majetkovej účasti subjektov verejného práva v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ako sú obchodné podiely a akcie, má predkupné právo štát. K cenným papierom^2aa) vydaným právnickou osobou, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, alebo k cenným papierom vydaným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ktoré sú vo vlastníctve subjektov verejného práva podľa odseku 3 písm. a) a b), má predkupné právo štát.

^{2aa) § 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.}

§ 3 odsek 9 sa dopĺňa zavedením zákonného predkupného práva štátu, ktorý má za cieľ chrániť verejný záujem v zmysle § 3 ods. 1 zákona a zabezpečiť dlhodobú stabilitu a kvalitu vodárenských služieb na Slovensku. Navrhujú sa zaviesť účinky vzniku predkupného práva, ktoré umožňujú, aby predkupné právo štátu existovalo a bolo vymáhateľné bez nutnosti jeho zápisu do príslušných registrov alebo evidencií, rovnako tak aj zánik predkupného práva. Tento prístup je praktický, efektívny a zároveň poskytuje potrebnú ochranu strategických verejných záujmov.

Navrhované riešenie vychádza okrem iného zo Správy o výsledku kontroly 2024 „Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach“ (ďalej len „Kontrola“), ktorú publikoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v auguste 2024, podľa ktorej NKÚ SR odporúča zamerať sa na legislatívnu úpravu zákona č. 442/2002 Z. z., a to zabezpečením verejného záujmu prostredníctvom úpravy podmienok osobitného postavenia štátu a obcí ako akcionárov vodárenských spoločností.

Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti a je na rozhodnutí akcionárov, či disponibilné zdroje spoločnosti použijú v plnej miere na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Z vykonanej Kontroly NKÚ SR vyplýva, že vodárenské spoločnosti, ktoré by mali primárne investovať do modernizácie a zlepšovania kvality služieb, uprednostňujú vyplácanie dividend a tantiém. To naznačuje, že zisk je pre nich dôležitejší ako dlhodobý rozvoj a zabezpečenie kvalitnej pitnej vody pre spotrebiteľov. Vysoké výdavky na marketing a propagáciu, ktoré sú porovnateľné s investíciami do modernizácie, naznačujú, že spoločnosti s monopolným postavením v oblasti vody môžu mať problémy s transparentnosťou a efektívnym využívaním finančných prostriedkov. Rozhodnutia o vyplácaní dividend a tantiém sú v rozpore so záujmami spotrebiteľov, ktorí očakávajú, že peniaze získané z poplatkov za vodu budú investované do zlepšovania kvality služieb a infraštruktúry. Vzhľadom k charakteru spoločností a úlohám akcionárov pri zabezpečovaní potrieb dodávok vody pre svojich občanov by mali dôslednejšie zvažovať, či by tieto použité prostriedky nepriniesli väčší spoločenský úžitok ich použitím na zabezpečenie trvalo udržateľnej a bezpečnej vodárenskej infraštruktúry.

Financovanie vodárenských spoločností je takmer výlučne závislé od poplatkov za regulované činnosti, ktoré platia občania. Tieto peniaze by mali byť striktne využívané na zabezpečenie kvalitnej a spoľahlivej dodávky vody a odvádzania odpadových vôd. Z Kontroly NKÚ SR rezonuje, že namiesto investovania do zlepšovania vodárenskej infraštruktúry a služieb, sa tieto financie presunuli na iné, nie priamo súvisiace aktivity alebo dokonca boli rozdelené medzi akcionárov.

Toto je v rozpore s pôvodným zámerom zefektívniť správu vodárenských spoločností a zabezpečiť, aby boli záujmy občanov na prvom mieste. Teda ak sa zisk z vodárenských služieb využíva na iné účely, než na zlepšenie týchto služieb, môže to viesť k zhoršovaniu kvality vody, zvyšovaniu cien a k obmedzeniu investícií do modernizácie vodárenskej infraštruktúry.

V súčasnosti nie je dostatočne účinný systém na vymáhanie povinností vlastníkov vodovodov a kanalizácií, aby tieto siete pravidelne obnovovali. Aj keď zákon takéto povinnosti ukladá, ich nedodržanie sa len ťažko sankcionuje, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu (§ 3 ods. 1) prakticky neúčinné.

Dôvody nevyhnutnosti takéhoto zásahu sú v značnom rozsahu uvedené okrem Kontroly NKÚ SR aj v poznatkoch aplikačnej praxe okresných úradov v sídle kraja v rámci ich pôsobnosti v tejto veci, okresných úradov pri výkone štátnej správy kontroly, obcí.

Zmena zákona, ktorá zavádza zákonné predkupné právo štátu k majetkovej účasti subjektov verejného práva v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (napríklad obchodné podiely a akcie), je odôvodnená niekoľkými kľúčovými dôvodmi:

Ochrana strategickej infraštruktúry. Vodovody a kanalizácie sú kľúčovou infraštruktúrou pre zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva, ako je prístup k pitnej vode a bezpečné odvádzanie odpadových vôd. Zastaraná vodovodná sieť, zanedbaná a nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí spôsobujú vysoké úniky pitnej vody do voľnej prírody. Táto infraštruktúra má strategický význam pre štát a spoločnosť ako celok. Zavedenie predkupného práva štátu zabezpečuje, že kontrola nad týmito kľúčovými aktívami zostane v rukách najmä štátu, pretože časť verejného sektora v podobe malých miest a obcí nemusí mať záujem na vykonávaní svojich práv v týchto právnických osobách, čím sa minimalizuje napr. riziko straty hlasovacích práv malých miest a obcí pred veľkými mestami, ktoré by mohli prioritizovať svoje záujmy pred verejným záujmom.

Zachovanie verejného záujmu. Vodovody a kanalizácie sú nevyhnutné pre zabezpečenie verejného zdravia, ekologickej stability a trvalo udržateľného rozvoja miest a obcí. Štátne predkupné právo umožňuje, aby verejný záujem mal prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Podľa Kontroly NKÚ SR stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Na ciele definované v strategických dokumentoch štátu išli za tri sledované roky z predpokladaných zdrojov určených na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry len tri percentá. Štát tak získa možnosť zasiahnuť v prípade, že by sa mala majetková účasť obcí a miest vo vodárenských spoločnostiach previesť na subjekty verejného práva, ktoré však nemusia mať záujem na plnení týchto verejných funkcií. Súčasne by sa takýmto spôsobom sústredili hlasovacie práva v rukách štátu, čím by mohol efektívne uplatňovať hlasovacie práva tých miest a obcí, ktoré mali nízke percento hlasovacích práv. Predkupné právo štátu tak posilňuje jeho schopnosť monitorovať a regulovať vodárenské služby v prospech obyvateľstva. Štát by mal pravidelne zabezpečovať údaje o stave infraštruktúry jednotlivých vlastníkov, o prevádzkovej činnosti, o pláne obnovy a jeho plnení, plnení a využívaní rezerv určených na obnovu. Štát v zastúpení Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky by mal byť nositeľom zmien pri odstraňovaní takzvaných „šedých zón“ zákona, ktoré spôsobujú mnohé praktické problémy súvisiace s možnou skrytou privatizáciou, jasnejšou pozíciou štátu v celom segmente vodárenskej infraštruktúry, ale taktiež pri dohľade nad účelom použitia finančnej rezervy alebo primeraného zisku.

Zabezpečenie stability a kontinuity služieb. Zavedenie predkupného práva štátu je preventívnym opatrením, ktoré umožní štátu vstúpiť do procesu prevodu majetkových podielov a akcií, čím predchádza predaju subjektom, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť poskytovanie vodárenských služieb. V prípade prevodov majetkových podielov by mohlo dôjsť k narušeniu stability poskytovania vodárenských služieb. Štátne predkupné právo zaisťuje, že takéto prevody budú kontrolované a v prípade potreby zastavené, aby nedošlo k ohrozeniu kontinuity a kvality služieb. Celkovo táto zmena zákona zvyšuje právnu istotu a flexibilitu pre obce a mestá, ktoré spravujú verejné vodovody a kanalizácie, a zároveň zabezpečuje, že ich záujmy budú chránené a rešpektované aj v prípade, že štát využije svoje predkupné právo. Týmto spôsobom sa posilňuje rovnováha medzi potrebou štátu chrániť strategické aktíva a potrebou miestnych samospráv efektívne spravovať a využívať infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre ich obyvateľov.

(10) Ak je pochybnosť o tom, či vodovod určený na zásobovanie pitnou vodou je verejným vodovodom alebo kanalizácia určená na odvádzanie odpadových vôd je verejnou kanalizáciou, rozhodne o tom príslušný okresný úrad.

(11) Práva a povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie podľa tohto zákona sa vzťahujú aj na vlastníka prevádzkovo súvisiaceho vodovodu alebo vlastníka prevádzkovo súvisiacej kanalizácie slúžiacim na účely zásobovania obyvateľov pitnou vodou a odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov.

(12) Predkupné právo podľa odseku 9 sa nezapisuje do registra alebo evidencie podľa osobitného predpisu.^2ab) Ponuka na uplatnenie predkupného práva musí mať písomnú formu, musí byť adresovaná štátu zastúpenému ministerstvom a musí obsahovať všetky podmienky.

V § 3 v novom odseku 12 sa navrhuje, aby predkupné právo štátu existovalo a bolo vymáhateľné bez nutnosti jeho zápisu do príslušných registrov alebo evidencií. Rovnako sa ustanovujú podmienky pre uplatnenie predkupného práva, s tým, že ponuka musí mať písomnú formu, musí byť adresovaná štátu v zastúpení Ministerstva životného prostredia SR a musí obsahovať všetky podmienky pre uplatnenie predkupného práva.

(13) Predkupné právo môže štát zastúpený ministerstvom uplatniť v lehote jedného roka od oznámenia písomnej ponuky. Štát zastúpený ministerstvom môže uplatniť predkupné právo iba po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky. Štát zastúpený ministerstvom je povinný oznámiť subjektu uvedenému v odseku 9 do jedného roka od doručenia písomnej ponuky na uplatnenie predkupného práva, či ponuku na uplatnenie predkupného práva prijíma.

V § 3 v novom odseku 13 sa zavádza lehota na uplatnenie predkupného práva v trvaní jedného roka od oznámenia písomnej ponuky, pričom štát zastúpený ministerstvom môže uplatniť predkupné právo iba po predchádzajúcom písomnom súhlase od Ministerstva financií Slovenskej republiky. Návrh, aby sa predkupné právo štátu mohlo uplatniť v lehote jedného roka od oznámenia písomnej ponuky adresovanej štátu, ktorá obsahovala všetky podmienky, je odôvodnený nasledovnými skutočnosťami. Lehota jedného roka poskytuje štátu dostatočný čas na to, aby dôkladne posúdil všetky aspekty predloženej ponuky. Predkupné právo štátu sa často týka strategického majetku, ako sú verejné vodovody a verejné kanalizácie, kde je potrebné zohľadniť nielen finančné, ale aj právne, technické a spoločenské aspekty. Dlhšia lehota umožňuje, aby sa rozhodovanie štátu uskutočnilo s maximálnou obozretnosťou a na základe komplexného zhodnotenia všetkých relevantných faktorov.

Rozhodovanie o uplatnení predkupného práva štátu môže zahŕňať niekoľko administratívnych úrovní a politických procesov, vrátane schvaľovania na úrovni príslušných ministerstiev alebo iných subjektov verejnej správy. Vzhľadom na zložitosť a rozsah týchto procesov je potrebné zabezpečiť, aby bol štát schopný kvalifikovane rozhodnúť. Lehota jedného roka poskytuje dostatočný priestor na koordináciu medzi jednotlivými inštitúciami a zabezpečenie transparentného a zodpovedného rozhodovacieho procesu.

V prípade kratšej lehoty by mohlo dôjsť k neprimeranému tlaku na štát, aby prijal rozhodnutie v obmedzenom čase, čo by mohlo viesť k unáhleným alebo nedostatočne podloženým rozhodnutiam. Lehota jedného roka znižuje riziko, že štát bude nútený konať pod časovým tlakom, a súčasne zabezpečuje, že rozhodnutie o uplatnení predkupného práva bude dobre premyslené a dôkladne odôvodnené.

Jednoznačne stanovená lehota jedného roka poskytuje právnu istotu a predvídateľnosť pre všetky zúčastnené strany. Obce, mestá aj štát vedia, aký je maximálny časový rámec na rozhodnutie o uplatnení predkupného práva, čo umožňuje lepšie plánovanie a prípravu na ďalšie kroky. Stabilný právny rámec tiež prispieva k celkovej transparentnosti procesu.

(14) Ak štát zastúpený ministerstvom ponuku na uplatnenie predkupného práva prijme, je ministerstvo povinné do 120 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť so subjektom uvedeným v odseku 9 kúpnu zmluvu, ak nie je dohodnuté inak.

V § 3 v odseku 14 sa upresňuje postup v prípade akceptovania ponuky na uplatnenie predkupného práva, a to v podobe zavedenia lehoty na uzatvorenie príslušnej zmluvy so subjektom, ktorý ponuku predkupného práva zrealizoval.

(15) Ak štát zastúpený ministerstvom ponuku na uplatnenie predkupného práva neprijme v lehote podľa odseku 13, predkupné právo zaniká.

V § 3 v odseku 15 sa ustanovuje, že v prípade, ak štát ponuku na uplatnenie predkupného práva neprijme v zákonom ustanovenej lehote, predkupné právo zaniká.

(16) Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie a ich prevádzkovateľ sú povinní použiť finančné prostriedky získané z regulovaných činností,^2ac) ktoré súvisia s výrobou, distribúciou a dodávkou pitnej vody verejným vodovodom, odvádzaním a čistením odpadovej vody verejnou kanalizáciou, prevádzkou a údržbou verejných vodovodov a kanalizácií, výlučne na účely spojené s touto regulovanou činnosťou. Primeraný zisk2ad) získaný z týchto regulovaných činností je možné použiť výlučne na účely spojené s touto regulovanou činnosťou. Finančné prostriedky získané z regulovanej činnosti nesmú byť použité na iné účely ako tie, ktoré vyplývajú z tohto zákona.

V § 3 v novom odseku 16 je navrhnutá zmena zákona s cieľom zabezpečiť, aby vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú obce a mestá, využívali svoje finančné prostriedky výlučne na činnosti súvisiace s výrobou, distribúciou, prevádzkou, údržbou a obnovou verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Uvedené je dôležité predovšetkým z dôvodu, že tieto spoločnosti spravujú strategický majetok, ktorý má kľúčový význam pre zabezpečenie základných potrieb obyvateľstva. Vodárenské spoločnosti sú povinné napĺňať obsah strategického dokumentu „Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 -2027“ a zabezpečiť, aby finančné zdroje získané z regulovaných činností išli na rozvoj a obnovu infraštruktúry. Obnova verejných vodovodov a verejnej kanalizácie má byť do roku 2027 investičnou prioritou vodárenských spoločností.

Zmena zákona má za cieľ predchádzať zneužívaniu finančných prostriedkov na iné, nesúvisiace účely, čím sa zabezpečí, že všetky prostriedky budú reinvestované do udržania, obnovy a rozvoja vodárenskej infraštruktúry, čím sa zvýši kvalita poskytovaných služieb a zabezpečí ich dlhodobá udržateľnosť. Touto zmenou sa posilní aj výkon regulácie prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ,,ÚRSO“). ÚRSO, ktorý reguluje ceny a podmienky v sieťových odvetviach, vrátane vodného hospodárstva, musí do budúcnosti stanoviť podmienky, ktoré by zamedzili využívaniu finančných prostriedkov na nesúvisiace činnosti. ÚRSO tak bude musieť kontrolovať, či sa finančné zdroje používajú v súlade s regulovanými činnosťami.

^{2ab) § 16 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z.}

^{2ac) § 2 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.}

^{2ad) § 2 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z.}

§ 4
Vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky

(1) Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.2)

(2) Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky (ďalej len „zaústenie“) do verejnej kanalizácie; zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.²⁾ Zaústenie je odbočenie z potrubia verejnej kanalizácie, ktoré, ak sa realizuje na verejnom priestranstve,2a) tvorí odbočovací kus osadený na potrubí verejnej kanalizácie a potrubie ukončené spravidla revíznou šachtou. Potrubie, ktoré tvorí zaústenie realizované na verejnom priestranstve sa určuje v dĺžke od odbočovacieho kusa po hranicu nehnuteľnosti, najviac však desať metrov a v priemere, ktorý musí byť primeraný pre pripojenie budúcej kanalizačnej prípojky. Ak sa zaústenie realizuje na inom pozemku ako na verejnom priestranstve, tvorí ho len odbočovací kus osadený na potrubí verejnej kanalizácie. Zaústenie sa realizuje podľa podmienok určených vlastníkom verejnej kanalizácie alebo jej prevádzkovateľom a podľa plánu rozvoja určeného vlastníkom verejnej kanalizácie. Na účely povoľovania sa zaústenie považuje za kanalizačnú prípojku.^2b)

(3) Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

(4) Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie na účely vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.