Svetový deň vody: Aké výzvy čakajú Slovensko?

Už od roku 1993 každoročne ľudia po celom svete oslavujú 22. marec ako Svetový deň vody. Hlavnou témou tohtoročných osláv je zabezpečiť, aby prístup k bezpečnej pitnej vode mal každý jeden človek.

Heslo „nenechať nikoho bokom“ tak predstavuje výzvu pre vlády, ale aj občanov po celom svete, aby svojimi krokmi podporili udržateľnosť hospodárenia s pitnou vodou.

Slovensko v tomto prípade nie je žiadnou výnimkou. Veď vodná stopa na jedného obyvateľa za deň predstavuje až 3 700 litrov.

Výzvou teda zostáva na jednej strane zabezpečiť, že na kvalitnú pitnú vodu má právo naozaj každý, a na druhej strane zaistiť udržateľné nakladanie s týmto vzácnym zdrojom.

Práve z tohto dôvodu denník Voda-portal.sk zaujímalo, ako sa na hlavné výzvy v oblasti vody pozerá odborná verejnosť, ekológovia, ale aj samotný envirorezort.

Na otázky denníka odpovedala organizácia WWF Slovensko, ekologička Martina Paulíková, poslankyňa Anna Zemanová (SaS) a ministerstvo životného prostredia. Asociácia vodárenských spoločností Slovenska sa k otázkam nevyjadrila.

Problémom sú nefunkčné bariéry na riekach

„Z globálneho hľadiska patrí medzi najväčšie hrozby pre zásoby pitnej vody globálne otepľovanie. Hoci na Slovensku to nie je zatiaľ najväčšia hrozba pre vody, už dnes vládna stratégia na adaptáciu zmeny klímy hovorí, že aj u nás klesá výdatnosť prameňov podzemných vôd (za obdobie 1981 až 2015 je v intervale okolo -8 %),“ uviedla Andrea Hajdúchová z WWF Slovensko.

Za ďalšie vážnejšie ohrozenie pokladá znečistenie a celkový stav riek. Z hľadiska znečistenia je tak podľa nej problémom najmä nelegálne vypúšťanie odpadových vôd, pôdohospodárstvo a envirozáťaže.

Pripomína však, že dobrý stav vôd nemožno merať len na základe znečistenia. Ide aj o ďalšie zásahy, ktoré rieky menia a ničia v nich život, a to najmä budovanie bariér, ktoré bránia pohybu rýb, spevňovanie brehov a dna riek betónom či výrub brehových porastov.

„Bohužiaľ, situácia sa nezlepšuje, opäť vládne dokumenty (vodný plán) hovoria, že v roku 2007 sme mali vo veľmi dobrom a dobrom stave takmer 65 percent vodných útvarov, no v roku 2012 už iba 55,6 percenta,“ dodáva.

Cesty k zlepšeniu tak podľa nej vedú cez opatrenia, ktoré udržia vodu v krajine a znížia mieru znečistenia. Ďalším krokom je pristúpiť k odstraňovaniu tých bariér na riekach, ktoré už nie sú funkčné.

Vodozádržné opatrenia sa tešia stále väčšej obľube

Martina Paulíková z nadácie Ekopolis zdôrazňuje, že takisto veľkou výzvou je minimalizovať aplikáciu chemických látok na poľnohospodárskych aj lesných pozemkoch, ochraňovať nivy riek pred výstavbou, masívne obnovovať prírodné lokality a spoločenstvá, ktoré účinne zadržiavajú, ale aj čistia vodu v krajine, ako sú mokrade, nivné lúky, brehové porasty či lesy.

„V urbanizovanom prostredí oceňujem prvú štátnu schému podpory na realizáciu vodozádržných opatrení v intravilánoch miest, ktorá bola minulý rok vyhlásená z operačného programu Kvalita životného prostredia. Teší ma, že prírode blízke opatrenia efektívneho nakladania s vodou začínajú pribúdať aj z iniciatívy samospráv a firiem,“ konštatuje Paulíková.

Zdôrazňuje však, že takéto opatrenia by mali byť vyžadované ako prvá voľba pri riešení nakladania so zrážkovými vodami orgánmi štátnej vodnej správy všade na Slovensku.

Voda je ropou 21. storočia

„Myslím, že si to zatiaľ úplne neuvedomujeme, ale voda je ropa 21. storočia. Strategická a vzácna surovina, ktorá je obrovským bohatstvom Slovenska a našou konkurenčnou výhodou. Mnohé krajiny už dnes trápi sucho a nedostatok vody, kým my sedíme na zlatom poklade. Teraz je našou úlohou, aby sme ho neznehodnotili a neprišli oň,“ vysvetľuje poslankyňa Anna Zemanová.

Za najnaliehavejší problém považuje záchranu Žitného ostrova, najväčšej zásobárne pitnej vody na Slovensku aj v strednej Európe.

Dodáva, že Žitný ostrov trápi mnoho problémov, od toxickej Vrakunskej skládky, atrazínové znečistenie po pochybnú ťažbu štrkopiesku pre diaľnicu D4.

„Atrazínové znečistenie bolo o to znepokojivejšie, že dodnes presne nevieme, z akých zdrojov pochádzalo a ako sa šíri,“ dodáva.

Chýbajú vodné plány bezpečnosti

Veľké rezervy vidí aj v monitoringu kvality pitnej vody a najmä v informovaní verejnosti o tejto kvalite.

„V tom máme stále veľké rezervy. Slováci nemajú dostatočné informácie o tom, v akom stave je voda, ktorú pijú. Dodávateľ pitnej vody nemá povinnosť informovať odberateľa o zložení dodávanej vody a ani o tom, ako ju upravuje,“ upresňuje Zemanová.

Pripomína, že doteraz sa na Slovensku neuplatňuje princíp rizikovej analýzy, ktorá priebežne počíta s tým, že prúdením podzemných vôd sa k nám môžu dostať látky, ktoré sa aktuálne netestujú.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.