Eversheds Sutherland
INNOGY
INECS

Lex Žitný ostrov napomáha k účinnejšej ochrane vody, tvrdí envirorezort

Riziko kontaminácie podzemných vôd je podľa MŽP SR výrazne znížené.

Lex Žitný ostrov napomáha k účinnejšej ochrane vody, tvrdí envirorezort

Foto: Pixabay

Pre obce, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Žitného ostrova, najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe, je na ochranu a účinnejšie využívanie vôd určených vyše 100 miliónov eur.

Takto investované financie majú zabezpečiť, aby sa neopakovala situácia z konca roka 2017, keď prepukla vo viacerých obciach na južnom Slovensku atrazínová kauza, ktorá spočívala v zistenom výskyte tohto pesticídu v pitnej vode.

Štúdia z roku 2009 pritom poukázala na zjavnú koreláciu medzi prenatálnym vystavením atrazínu (predovšetkým z pitnej vody, ktorú konzumujú tehotné ženy) a zníženou telesnou hmotnosťou u novorodencov.

Vedci tiež poukazujú na jeho vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky. Nebezpečná je predovšetkým vysoká miera perzistencie tohto pesticídu, ktorý sa môže udržať v zdroji aj niekoľko rokov.

Nedostatočný monitoring?

Viacerí slovenskí odborníci sú pritom presvedčení, že príčinou tohto stavu bol nedostatočný monitoring zo strany štátu.

Podľa nich je hlavný problém v tom, že jednotlivé inštitúcie vykonávajú obrovské množstvá meraní, ale nikto ich nevyhodnocuje.

 „Monitoring pravdepodobne nie je dostatočný. Ďalším problémom je, že tie jednotlivé monitorovacie systémy, aj pokiaľ existujú, lebo oni existujú, nie sú vzájomne prepojené,“ konštatovala ešte vlani odborníčka Elena Fatulová.

Európska smernica však jasne uvádza, že každý občan musí vedieť, čo pije, teda musí byť informovaný o kvalite takejto vody.

Odpoveďou bol Lex Žitný ostrov

Ministerstvo životného prostredia na danú situáciu reagovalo prijatím zákona, ktorý je mediálne známy aj ako Lex Žitný ostrov.

Legislatíva ustanovuje chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránené vodohospodárske oblasti), činnosti, ktoré sú na ich území zakázané, a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd prirodzene sa vyskytujúcich v chránenej vodohospodárskej oblasti.

Určuje tiež práva a povinnosti osôb na úseku ochrany vôd a vodných pomerov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v chránenej vodohospodárskej oblasti a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Envirorezort tak sprísnil sankcie, zvýšil informovanosť obyvateľov a jasne určil, čo možno a čo nemožno v chránených vodohospodárskych oblastiach vykonávať.

Ochranári aj viacerí politici však boli proti prijatiu tohto zákona. Tvrdili, že ide len o marketingový trik, ktorý neprináša prakticky žiadne zlepšenia a v niektorých oblastiach dokonca ochranu vôd a spravovanie vodohospodárskych oblastí zneprehľadňuje.

Nová legislatíva ochraňuje podzemné vody, tvrdí MŽP SR

Ministerstvo životného prostredia v nedávnej tlačovej správe zdôraznilo, že okrem prijatia legislatívy sa venovalo aj podpore projektom na ochranu vody.

„Vďaka Lex Žitný ostrov sme dnes schopní účinnejšie chrániť zdroje pitnej vody. Pretože na jednom mieste stanovuje jasné pravidlá, čo vo vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť,“ uviedol podpredseda vlády a šéf envirorezortu László Sólymos.

Vo všeobecnosti zákon zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky.

Zamedzuje tiež budovanie spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá či skládok na nebezpečný odpad.

Zakázaná je aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku - povrchovým spôsobom. Nová legislatíva si tiež stanovuje za cieľ zvýšiť informovanosť verejnosti – obce majú povinnosť informovať, kedykoľvek bude kvalita pitnej vody predstavovať riziko.

Aj úrady verejného zdravotníctva majú rozšírenú zodpovednosť, keďže musia poskytovať informácie o prekročení limitov vo vodách a MŽP SR každý rok zverejňuje komplexnú správu o kvalite vôd na Žitnom ostrove.

Investujú aj do budovania kanalizácií

Envirorezort si je zároveň vedomý, že Slovensko má čo dobiehať aj pri budovaní kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, keďže práve odpadové vody sú významným rizikom pre zásoby podzemnej vody porovnateľným s agrochémiou.

„Preto sme z Environmentálneho fondu podporili za posledné 4 roky len v troch okresoch zasahujúcich do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov 58 projektov na ochranu a využívanie vody za viac ako 34 miliónov eur,“ konštatuje L. Sólymos.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Povrchové odtoky v čase prívalových dažďov zaťažujú stokové siete. Riešením sú vodozádržné opatrenia

Povrchové odtoky v čase prívalových dažďov zaťažujú stokové siete. Riešením sú vodozádržné opatrenia

Okrem odľahčenia stokovej siete by priniesli aj iné výhody z hľadiska životného prostredia. Takisto by obyvateľom znížili náklady na stočné.

Vlani SEVAK spoplatnil rekordný objem odkanalizovanej vody

Vlani SEVAK spoplatnil rekordný objem odkanalizovanej vody

V medziročnom porovnaní ide o nárast o 260-tisíc metrov kubických odpadovej vody vypustenej do verejnej kanalizácie.

V Novozámockom okrese plánujú vybudovať menšiu ČOV s terciárnym stupňom dočistenia

V Novozámockom okrese plánujú vybudovať menšiu ČOV s terciárnym stupňom dočistenia

Investícia by mala stáť takmer 1,4 milióna eur.