Lex Žitný ostrov. Pozrite si aktuálne znenie zákona

Lex Žitný ostrov (aktuálne znenie si môžete prečítať tu) nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Niektoré ďalšie ustanovenia vstúpia do platnosti v rokoch 2020 a 2021.

Tento zákon ustanovuje chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránené vodohospodárske oblasti), činnosti, ktoré sú na ich území zakázané, a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd prirodzene sa vyskytujúcich v chránenej vodohospodárskej oblasti.

Ustanovuje tiež práva a povinnosti osôb na úseku ochrany vôd a vodných pomerov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v chránenej vodohospodárskej oblasti a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Chránená vodohospodárska oblasť

Chránená vodohospodárska oblasť je vymedzené významné územie prirodzenej akumulácie povrchových vôd a podzemných vôd, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria a obnovujú zásoby povrchových vôd a podzemných vôd.

Chránenými vodohospodárskymi oblasťami sú územia Žitného ostrova, Strážovských vrchov, Beskýd a Javorníkov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier (západná časť a východná časť), Horného povodia Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránskej planiny, horného povodia rieky Hnilec, Slovenského krasu (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlatu.

Obmedzenia činností

V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje stavať alebo rozširovať nový priemyselný zdroj alebo jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa vyrábajú alebo na výrobu používajú znečisťujúce látky, s výnimkou rozširovania a prestavby existujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd.

Zakázaná je aj výstavba či rozšírenie nového priemyselného zdroja alebo jestvujúceho priemyselného zdroja, ktorý produkuje priemyselné odpadové vody obsahujúce prioritné nebezpečné látky.

Zákaz výstavby a rozšírenia platí aj pre ropovod alebo iný líniový produktovod na prepravu znečisťujúcich látok, sklad ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m³, spracovateľské zariadenia na uhynuté zvieratá a bitúnky, stavby veľkokapacitných fariem alebo stavby sústredených menších fariem, stavby hromadnej rekreácie alebo stavby individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd a stavby, ktoré si vyžadujú počas výstavby alebo prevádzky aplikáciu znečisťujúcich látok.

Zakázané je aj vykonávať leteckú aplikáciu hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov vo vzdialenosti menej ako 50 metrov od povrchových vôd, odkrytých podzemných vôd a vodných plôch, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality vôd.

Zákaz platí aj pre vykonávanie plošného odvodnenia lesných pozemkov v rozsahu, ktorým sa narušia vodné pomery v chránenej vodohospodárskej oblasti, odvodňovanie poľnohospodárskych pozemkov vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy či ťažba rašeliny v množstve väčšom ako 500 000 m³ celkovo na jednom mieste.

Okrem toho je zakázané ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými môže dôjsť k odkrytiu súvislej hladiny podzemnej vody, ukladať rádioaktívny odpad, budovať skládky na nebezpečný odpad a zariadenia na zneškodňovanie odpadov.

Zákaz platí aj pre aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané (platnosť od 1. januára 2020).

Opatrenia na ochranu vôd

Na ochranu vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti sa vykonávajú najmä tieto opatrenia:

• zabrániť alebo obmedziť vstup znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zabrániť zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd,
• zabrániť vypúšťaniu odpadových vôd zo žúmp do povrchových vôd a zabrániť presakovaniu obsahu žúmp do podzemných vôd,
• zamedziť šíreniu znečisťujúcich látok v podzemnej vode, ak sa zistí významný a trvalo vzostupný trend koncentrácie znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok alebo ukazovateľov znečistenia opatreniami na zvrátenie tohto trendu s cieľom postupne znižovať znečisťovanie vôd a zabrániť zhoršeniu kvality vôd,
• podporiť ekologické poľnohospodárstvo podľa osobitného predpisu,
• podporiť zachovanie významných krajinných prvkov s vodozádržnou funkciou,
• používať hnojivá a viesť evidenciu o ich použití na poľnohospodársky využívanej pôde, na lesných pozemkoch a v športových areáloch a nahlasovať údaje podľa osobitného predpisu,
• aplikovať prípravky na ochranu rastlín a viesť evidenciu o ich použití na poľnohospodársky využívanej pôde, na lesných pozemkoch a v športových areáloch a nahlasovať údaje podľa osobitného predpisu,
• aplikovať čistiarenský kal alebo dnové sedimenty podľa osobitného predpisu.

Lex Žitný ostrov zároveň stanovuje, že podmienkou výstavby nehnuteľností produkujúcich odpadové vody v aglomerácii je výstavba technickej infraštruktúry, ktorou sa zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd prioritne prostredníctvom verejných kanalizácií.

Každý, kto zistí v chránenej vodohospodárskej oblasti, že hrozí znečistenie povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov.

Okrem toho je povinný bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 koordinačného strediska integrovaného záchranného systému.

Monitorovanie vôd

Monitorovanie vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti musí byť v súlade s programom monitorovania vôd schváleným Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Rozsah a spôsob monitorovania vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti sa špecifikuje v programoch monitorovania vôd na základe miestnych pomerov a miery ohrozenia vôd.

Informovanie verejnosti

Ministerstvo životného prostredia každoročne do 15. júla nasledujúceho roka zverejní správu o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za predchádzajúci kalendárny rok na svojom webovom sídle.

MŽP SR prostredníctvom poverenej osoby spracuje geografický informačný systém území chránených vodohospodárskych oblastí, ktorý zverejní na svojom webovom sídle (platnosť od 1. januára 2021).

Správu o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za predchádzajúci kalendárny rok vypracuje právnická osoba poverená ministerstvom životného na základe údajov získaných monitorovaním vôd a predkladá ju ministerstvu do 30. júna nasledujúceho roka.

Poverená osoba pri zistení prekročenia limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody v povrchových vodách a v podzemných vodách v chránenej vodohospodárskej oblasti bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia, vlastníka vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v chránenej vodohospodárskej oblasti bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia o zistení porušenia ustanovení o aplikácii hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré môžu mať vplyv na kvalitu podzemných vôd a povrchových vôd.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tiež vykonáva kontrolu obmedzení činností v rozsahu svojej pôsobnosti.

Úrad verejného zdravotníctva

Úrad verejného zdravotníctva v chránenej vodohospodárskej oblasti informuje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o prekročeniach limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody v povrchových vodách a v podzemných vodách, na základe informácií poskytnutých poverenou osobou.

Úrad verejného zdravotníctva spolu s regionálnymi úradmi tiež sprístupňujú na svojich webových sídlach tieto informácie.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v chránenej vodohospodárskej oblasti informuje úrad verejného zdravotníctva o hlásení alebo o nedodržaní požiadaviek ukazovateľov pri monitorovaní kvality pitnej vody vykonanom podľa osobitného predpisu.

Inšpekcia

Inšpekcia v chránenej vodohospodárskej oblasti vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor a kontrolu dodržiavania povinností, ktoré stanovuje Lex Žitný ostrov.

Inšpekcia tiež preberá hlásenia, rozhoduje o uložení opatrení na nápravu, prejednáva priestupky a správne delikty podľa tohto zákona.

Inšpekcia tiež spolupracuje pri zisťovaní príčin ohrozenia, znečistenia povrchových vôd alebo podzemných vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti s okresným úradom, regionálnym úradom verejného zdravotníctva, dotknutou obcou, vlastníkom vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľom vodárenského zdroja a je oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických a fyzických osôb.

Okresný úrad

Okresný úrad v chránenej vodohospodárskej oblasti spolupracuje pri zisťovaní príčin ohrozenia alebo znečistenia povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho na základe podaného hlásenia s inšpekciou a príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Obec

Obec v chránenej vodohospodárskej oblasti zabezpečuje poskytovanie informácií obyvateľom obce, ak kvalita vody, ktorú používa na zásobovanie obyvateľov v obci pitnou vodou, predstavuje riziko ohrozenia zdravia.

Výkon kontroly

Orgán štátnej správy a obec zabezpečuje alebo vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolu dodržiavania nariadení, ktoré stanovuje Lex Žitný ostrov.

Subjekty sledujúce kvalitu vôd a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody, správca vodného toku alebo ďalšie právnické osoby sú povinné poskytnúť spoluprácu orgánom štátnej správy.

Orgány štátnej správy a obec podľa odseku ukladajú na základe výsledkov kontroly opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa tohto zákona.

Priestupky

Priestupku sa dopustí ten, kto poruší zákaz:

• stavať alebo rozširovať stavby individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd,
• ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými môže dôjsť k odkrytiu súvislej hladiny podzemnej vody,
• aplikovať prípravky na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané.

Za priestupok možno uložiť pokutu od 500 eur do 3 000 eur, prípadne od 200 eur do 2 000 eur. Priestupky prejednáva inšpekcia.

Správne delikty

Za všetky správne delikty ukladá inšpekcia pokutu ihneď po nadobudnutí účinnosti zákona. Výnimkou je porušenie zákazu aplikovať prípravky na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu podľa osobitného predpisu v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané (platnosť od 1. januára 2021).

Inšpekcia ukladá pokutu od 5 000 eur do 165 000 eur. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, na okolnosti, za ktorých sa povinnosť porušila, na spôsob a čas trvania protiprávneho konania.

Prihliada sa aj na rozsah a mieru ohrozenia vôd alebo znečistenia vôd, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019

Lex Žitný ostrov stanovuje, že chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2022.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.