Eversheds Sutherland
INNOGY
INECS

Pitná voda alebo tvrdý biznis? Na Slovensku víťazí druhá možnosť

Katarína Začková z Reportérov sa pozrela na to, ako rôzni investori, ale aj pochybné firmy s napojením na Cyprus plánujú v blízkosti vodárenského zdroja Šamorín masívnu výstavbu. Envirorezort v tichosti nahráva investorom. V stávke je pritom najkvalitnejší zdroj pitnej vody na Slovensku.

Pitná voda alebo tvrdý biznis? Na Slovensku víťazí druhá možnosť

Foto: Reportéri

  • Téma
  • 29.03.2019
  • Diana Motúzová

Zdroj pitnej vody v Šamoríne by stačil pre polovicu Slovenska. Namiesto jeho ochrany tu však developeri plánujú výstavbu satelitných mestečiek.

Ministerstvo životného prostredia zrušilo rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma okolo tohto prírodného bohatstva, a to aj napriek podpore zo strany odborníkov.

Namiesto toho dalo prednosť developerom, medzi ktorými sú najrozličnejší kšeftári s pozemkami, ako aj miliardár Mario Hoffmann či manželka ministra dopravy Agáta Érseková.

RTVS tak priniesla v novej časti Reportérov reportáž Kataríny Začkovej, ktorá sa pozrela na to, ako tieto obchodné dohody a záujmy developerov stoja nad reálnymi potrebami obyčajných občanov. Po pozretí celej reportáže je opäť viditeľné, že štát v ochrane vzácnych zdrojov vody sústavne zlyháva.

O kvalite zdroja vieme už od roku 2013

V roku 2009 Slovensko prijalo nový vodný zákon – aj kvôli európskym smerniciam, ale aj klimatickým zmenám. Podľa neho sa mali zmapovať zdroje pitnej vody a na základe toho určiť ochranné pásma.

Skupina špičkových odborníkov pritom v roku 2013 uzavrela štúdiu, v ktorej potvrdila, že šamorínsky zdroj má na Slovensku najkvalitnejšie a najbohatšie náleziská, čo si vyžaduje rozšírenie ochranného pásma. Podrobnejšie sa danej téme venoval denník Voda-portal.sk v tomto článku.

Podľa členky dozornej rady BVS Aleny Trančíkovej ide o územie, ktoré by mohlo pomôcť so zásobovaním pitnou vodou pre ostatné územia Slovenska s nedostatočnými zdrojmi počas mnohých období.

„Bratislavská vodárenská potrebuje z toho asi len tisíc litrov sekundových pre všetky svoje budúce rozvojové zámery, ktoré by mala zabezpečiť,“ vysvetľuje.

Vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga v roku 2013 správu hydrogeológov podpísal a poveril okresný úrad, aby vyhlásil väčšie ochranné pásmo.

Okresný úrad tak urobil, ale práve v tomto bode začínajú problémy. Lokalita bola rozdelená na územie, kde malo byť ochranné pásmo prvého stupňa (studne) a ochranné pásmo druhého stupňa (obmedzené podmienky pre majiteľov).

To znamená, že takíto majitelia nemôžu mať bazény, trávniky vyžadujúce hnojenie, nesmú umývať autá či chovať domáce zvieratá.

Developeri nesúhlasia

Firma X-BIONIC Maria Hoffmanna sa však začala búriť, pričom si dala vypracovať protištúdiu, podľa odborníkov však značne pofidérnu.

„Od začiatku všetko poukazuje na to, že s tými pozemkami bolo nakladané cielene a premyslene už dopredu, a to za tým účelom, aby sa na nich isté záujmové skupiny obohatili,“ zdôrazňuje ochranár Andrej Kovarik.

Developeri stále zdôrazňujú, že požiadavky ochranného pásma prišli oneskorene. Majiteľ firmy X-BIONIC však na mnohonásobné otázky zo strany Reportérov neodpovedal.

 „Samozrejme, keďže developer je firma a firmy sú zriaďované na vytváranie zisku, je pravdepodobné, že firma to nakúpi za nižšiu cenu – cenu ornej pôdy, tak vytvára pridanú hodnotu ako stavebný pozemok. A potom, keď to ďalej predáva, už to predáva ako pozemok s vyššou hodnotou,“ vysvetľuje starostka obce Hamuliakovo Ľudmila Goldbergerová.

Envirorezort nahráva investorom

Minister životného prostredia László Sólymos zatiaľ argumentuje tým, že vyhlásenie ochranného pásma nie je v kompetencii envirorezortu, ale okresného úradu. „My na ministerstve len kontrolujeme postup okresného úradu,“ dodáva.

Okresný úrad naviac žiada, aby hydrogeológovia zosúladili ochranné pásma s územnými plánmi obcí, čo je podľa hydrogeológa Jána Dzúrika absolútne iracionálne.

„Toto je požiadavka okresného úradu. Veď to má byť naopak – voda je tu pre všetkých a obce majú zosúladiť svoje územné plány s ich ochranou,“ konštatuje pohoršene.

Pritom práve envirorezort žiadal okresný úrad, aby zohľadnil požiadavky investorov. Územný plán je však pravdepodobne želiezkom v ohni, keďže vznikol skôr ako požiadavka ochranného pásma, čím dovoľuje ľuďom, aby na ňom stavali.

„Územný plán je zákon, ale aj ochrana vody je zákon,“ zdôrazňuje reportérka Začková.

Praktiky Slovenského pozemkového fondu

Územný plán Hamuliakova z roku 1996 však nezohľadňoval ani všetky už vtedy existujúce ochranné pásma vodného zdroja. Napriek tomu architektka Sopirová zakreslila do územného plánu rozvojové aktivity. Ten bol nakoniec schválený v roku 2006.

Najväčším majiteľom pozemkov je Roman Kvasnička a jeho firma Profinex z Banskej Bystrice. Firma tu vlastní 53 hektárov a už chce stavať na stovkách pozemkov. Kvasnička vložil do firmy 22 miliónov eur. Je teda logické, že jeho hlavným cieľom je stavať a zarábať.

„Existuje list, ktorý písal pán starosta Schnobl developerom, kde ich vyslovene ubezpečuje, že v danom území neexistujú žiadne obmedzujúce záujmy, a to dokonca hovorí o území, v ktorom už v tom čase boli vyhlásené platné ochranné pásma,“ konštatuje Trančíková.

Kvasnička je pritom neslávne známy realitný sprostredkovateľ, pričom do povedomia občanov v Banskej Bystrici sa dostal v súvislosti s pozemkami pod priemyselným parkom v Šalkovej.

Do celej udalosti bol zapojený Slovenský pozemkový fond, od ktorého odkúpila pozemky stará mama tohto banskobystrického podnikateľa.

Ten sa cez ňu dostal k pozemkom a neskôr ich zhodnotil, a to možno aj stonásobne. Je teda otázne, či bývalý generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty podobným spôsobom vymieňal Kvasničkovi pozemky aj v Hamuliakove.

Firmy napojené na Cyprus

Hideghéty je často nazývaný aj ako Bugárov boháč. Tento bývalý riaditeľ pozemkového fondu cez firmu OTL, kde vložil takmer 3,5 milióna eur, mal spoločníkov na Cypre. „Táto firma tiež vlastní pozemky nad bazénom podzemných vôd,“ zdôrazňuje Začková.

Pozrite si celú reportáž 

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Stĺpček. Štát svojou činnosťou nahráva ekologickým fanatikom

Stĺpček. Štát svojou činnosťou nahráva ekologickým fanatikom

Čo priniesol tento rok v oblasti vody, vodárenstva a vodného hospodárstva?

Chcete šetriť vodou? Dobre poslúži úsporná sprchová hlavica

Chcete šetriť vodou? Dobre poslúži úsporná sprchová hlavica

Poradíme vám, ako najlepšie ušetríte za vodu počas sprchovania. Pozrieme sa na úsporné sprchové hlavice, ich typy, ale aj ďalšie možnosti šetrenia vody.

Vodárne a obce šafárili s eurofondmi. Zistenia NKÚ šokujú

Vodárne a obce šafárili s eurofondmi. Zistenia NKÚ šokujú

NKÚ kontroloval dotácie na kanalizáciu. Úradníci zistili obrovské predraženie tovarov a prác, iba v časti kontrolovaných položiek sa mohlo ušetriť najmenej 3,5 milióna eur. Slovensko ani neplní ciele EÚ.