Nepodpisujte Lex Žitný ostrov, vyzývajú ochranári prezidenta

Slovensky ochranársky snem (S-O-S) odoslal žiadosť prezidentovi Kiskovi, aby nepodpísal takzvaný Lex Žitný ostrov, ktorý nedávno prešiel parlamentom.

Podľa S-O-S je zákon v prvom rade marketingovým trikom, neprináša prakticky žiadne zlepšenia a v niektorých oblastiach dokonca ochranu vôd a spravovanie vodohospodárskych oblastí zneprehľadňuje.

Zákon ako marketingový ťah

„Sme presvedčení, že Lex Žitný ostrov predstavuje v prvom rade marketingový trik. Jeho predložením a schválením v NR SR má vzniknúť v očiach verejnosti nebezpečná ilúzia, že MŽP SR ide chrániť vody na Slovensku dôslednejšie ako doteraz. Nielenže si tým predkladateľ chce neoprávnene urobiť zásluhy (namiesto toho, aby podnikal praktické a reálne kroky na zlepšenie situácie), ale ešte aj zavádza verejnosť,“ uvádza S-O-S.

Ochranári poukazujú na rovnaký problém, o ktorom už niekoľko týždňov hovorí strana Sloboda a Solidarita. Podľa nich tento účelový zákon nahráva predovšetkým subjektom, ktorí svojou nezákonnou činnosťou ohrozujú podzemné vody Žitného ostrova.

Príkladom je pravdepodobné používanie kontaminovanej zeminy pri výstavbe rýchlostnej cesty D4R7 a už spomínaná nezákonná ťažba štrku v tejto oblasti.

Bez posilnenia regulačných mechanizmov to nejde

Slovenský ochranársky snem zároveň zdôrazňuje, že reálne problémy, ktoré by mal nový zákon riešiť, v skutočnosti obchádza a ignoruje.

„Predkladateľ nevyužil príležitosť, že keď sa už novelizuje legislatíva v oblasti vodného hospodárstva a ochrany vôd, je treba reálne zlepšiť legislatívne prostredie, v ktorom sa táto činnosť odohráva. Najmä posilniť regulačné mechanizmy usmerňujúce ekonomické a ďalšie aktivity tak, aby chránené vodohospodárske oblasti na Slovensku boli skutočne chránené,“ konštatujú ochranári v závere stanoviska.

Žiadosť, aby prezident zákon neodobril, podpísalo celkovo 61 osobností z oblasti ochrany životného prostredia, ale aj iné verejne známe tváre.

Pod list sa podpísala napríklad aj Zuzana Kronerová, ktorá je zároveň ambasádorkou OZ Za našu vodu, ktoré taktiež poukazuje na nutnosť systematickej ochrany podzemných vôd Žitného ostrova.

Chráni či nechráni ministerstvo vodné zdroje?

O tom, že Lex Žitný ostrov je len marketingový ťah, podľa Slovenského ochranárskeho snemu svedčí aj nedávna kauza ohľadom ohrozenia najvýdatnejšieho veľkokapacitného zdroja pitných vôd pri Šamoríne, ktorej sa denník Voda-portal.sk venoval v tomto článku.

Najnovšie hydrogeologické prieskumy dokazujú, že ochranné pásmo vodárenského zdroja Šamorín by malo byť rozšírené. To však prekáža najmä developerom, ktorí tu zahájili masívnu výstavbu.

Envirorezort na jednej strane vytvára dojem, že sa o udržanie kvality vzácnych zásob pitnej vody intenzívne stará, na druhej strane však pred ochranou dáva prednosť záujmom developerov.

Štátna vodná správa stráca svoje právomoci

„Na rokovanie vlády a následne do NR SR bol tak predložený zásadne pozmenený návrh oproti pôvodnej verzii. Nešlo, žiaľ, o zmeny k lepšiemu. Skôr naopak. Obávame sa, že v dôsledku týchto zmien budú najcennejšie vodohospodárske lokality paradoxne chránené menej ako doteraz,“ prejavujú znepokojenie ochranári.

Ide totiž o to, že zákonom sa envirorezort fakticky vzdáva svojej právomoci kontrolovať zakázané činnosti a prenecháva túto svoju doterajšiu kompetenciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.