Do kanalizácií na Žitnom ostrove poputujú ďalšie eurofondy

Budovanie kanalizácií a ČOV v aglomeráciách do 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré zasahujú do chránených vodohospodárskych oblastí s veľkokapacitnými zdrojmi podzemných vôd, opäť dostane nový impulz.

Ministerstvo životného prostredia SR zvýšilo celkovú sumu nenávratného finančného príspevku, o ktorý si môžu zažiadať viaceré subjekty pôsobiace v tejto oblasti.

Potrebu prioritného riešenia prístupu k dodávkam pitnej vody a čisteniu komunálnej odpadovej vody na Slovensku zdôrazňovala Európska komisia aj v Správe o Slovensku 2019, kde navrhla investovať financie do oblasti vodného hospodárstva práve na uvedené aktivity.

Problémom je, že mnohé projekty kanalizácií zostávajú nedokončené. Implementačná jednotka ešte vlani poukázala na fakt, že Envirofond len minimálne podporuje projekty vo finálnej fáze rozostavanosti. Výsledkom je, že miliónové investície do kanalizácií len zbytočne ležia v zemi.

Do kanalizácií putuje čoraz viac peňazí

Vláda už v októbri minulého roka schválila program budovania verejných kanalizácií a ČOV v obciach pod 2 000 ekvivalentných obyvateľov. Najbližších 10 rokov tak poputuje najmenej pol miliardy eur na budovanie tejto nevyhnutnej infraštruktúry.

Celkový balík financií bude rozdelený na každoročnú sumu v minimálnej výške 50 miliónov eur z rozpočtu Environmentálneho fondu.

Ministerstvo životného prostredia má v tomto roku k dispozícii 455 miliónov eur, pričom najväčšie výdavky budú vynaložené práve v oblasti vodného hospodárstva, kam putuje až 326 miliónov eur, čo je takmer 72 % z celkových výdavkov.

Rozdiely v napojenosti

V napojenosti na kanalizácie zaostávajú najmä malé obce. Hlavným dôvodom boli doposiaľ záväzky, ktoré súviseli so vstupom Slovenska do Európskej únie.

Podľa nich sa totiž štát mal primárne zamerať na aglomerácie s viac ako 2 000 EO. Z tohto dôvodu sa väčšina eurofondov zameriavala práve na väčšie sídla.

Atrazínová kauza na Žitnom ostrove však ukázala, že ani tie najvzácnejšie vodohospodárske oblasti nie sú imúnne voči najrozličnejším vonkajším tlakom.

Okrem neslávne známej kontaminácie týmto nebezpečným pesticídom môžu totiž podzemné vody na Žitnom ostrove ohroziť aj iné faktory, medzi ktoré je rozhodne možné zaradiť práve aj absenciu kanalizácií a dostatočného čistenia odpadových vôd.

Dôraz na Žitný ostrov

Okrem toho, že envirorezort inicioval takzvaný Lex Žitný ostrov, ktorý definuje chránené vodohospodárske oblasti a stanovuje, čo v týchto oblastiach môžeme a nemôžeme robiť, má tiež riešiť problém skládok, priemyslu, ťažby, ale aj iné otázky.

Zákon sa dotýka aj zrýchleného procesu odstraňovania environmentálnych záťaží, ktoré ohrozujú aj podzemné vody, zvýšenej ochrany vôd pred dusičnanmi, podpory budovania kanalizačnej siete a dohľadu nad používaním agrochémie v chránených vodohospodárskych oblastiach.

Už vlani v lete MŽP SR avizovalo vyhlásenie výzvy, ktorá sa zameriava na dobudovanie kanalizácií na Žitnom ostrove.

Výzva je konkrétne zameraná na výstavbu stokovej siete a čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách do 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré zasahujú do chránených vodohospodárskych oblastí s veľkokapacitnými zdrojmi podzemných vôd.

Z eurofondov tak malo celkovo poputovať 24,6 miliónov eur do danej oblasti. So zdrojmi spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a zdrojov žiadateľov išlo o sumu takmer 29 miliónov eur.

Žiadateľmi o príspevok môžu byť obce, združenia obcí, vlastníci verejných kanalizácií podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj právnické osoby oprávnené na podnikanie v oblasti verejných kanalizácií.

Navýšenie alokácie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.