Eversheds Sutherland
INISOFT
INECS

Nevyužité miliónové investície ležiace v zemi. Dotácie na kanalizácie sú rozdeľované neefektívne

Spôsob financovania projektov vodárenskej infraštruktúry je neefektívny. Miliónové investície tak nakoniec ostávajú pochované v zemi, a to bez viditeľných výsledkov.

Nevyužité miliónové investície ležiace v zemi. Dotácie na kanalizácie sú rozdeľované neefektívne

Foto: Pixabay

Vynaložené prostriedky na kanalizácie a vodovody často nevedú k vyššiemu pripojeniu obyvateľov na vodohospodársku infraštruktúru. Takmer polovica z podporených projektov sú projekty s nízkou mierou rozostavanosti, prípadne úplne nové projekty. Súčasný spôsob podpory okrem toho neumožňuje obciam, aby projekty aj úspešne dokončili.

Implementačná jednotka (IJ) vo svojej najnovšej správe analyzovala tiež plnenie opatrení v oblasti odkanalizovania. Rovnako ako v prípade protipovodňovej ochrany aj tu zistila viaceré nedostatky (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

„Proces výberu projektov vodohospodárskej infraštruktúry, ktorým Environmentálny fond poskytuje dotáciu, by mal byť prehodnotený. Viazne poskytovanie dotácií najmä na projekty v záverečnej fáze rozostavanosti vodohospodárskej infraštruktúry. Dôvodom sú aj kritériá, ktoré stavu rozostavanosti neprikladajú vo finálnom hodnotení dostatočnú váhu,“ je uvedené v správe.

Veľkým problémom je pripojenosť na verejné kanalizácie. V tomto prípade IJ zdôrazňuje, že napriek výrazným formám podpory výstavby kanalizácie zo strany MŽP SR (buď pomocou dotácií Envirofondu alebo prostredníctvom OP KŽP) v posledných rokoch pripojenosť obyvateľstva na verejnú kanalizáciu rastie veľmi pomaly.

Za posledné roky je priemerný medziročný nárast pripojenosti na úrovni 1,6 % a Slovensko aj naďalej zaostáva medzi členskými krajinami EÚ, spomedzi krajín V4 je miera rastu úplne najslabšia.

Foto: Implementačná jednotka

Podľa IJ je problémom neochota niektorých obyvateľov pripojiť sa k vybudovanej kanalizácii najmä z ekonomických dôvodov, keďže projektovú dokumentáciu aj realizáciu projektu prípojky si zabezpečujú a financujú sami.

Čiastočné plnenie opatrení

Novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách upravila povinnosť pripojiť sa k verejnej kanalizácii vlastníkovi pozemku alebo stavby, ak nemá povolenie na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami, a to v termíne do konca roku 2021.

Od vlaňajšieho leta je ďalšia novela tohoto zákona opäť v MPK a upravuje minimálnu výšku sankcie. Pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov sa má zvýšiť z 99 eur na 300 eur a u fyzických osôb zo 16 eur na 50 eur.

Účinnosť zákona sa z dôvodu pretrvávajúcich rozporov v MPK predpokladá až na október tohto roku. Z tohto dôvodu IJ zdôrazňuje, že opatrenie sa ku koncu minulého roku plnilo iba čiastočne.

Kontrola žúmp by mala byť v kompetencii MŽP SR

Novela zákona o vodách upravila povinnosť pre producentov odpadových vôd uchovávať si doklady o vývoze žúmp. Následne je producent povinný tieto doklady (za posledné dva roky) predkladať na kontrolu obci, avšak len keď ho obec na to vyzve.

„Podľa názoru IJ by mali mať obce povinnosť viesť si pravidelnú evidenciu o vývoze žúmp a následne vykonávať ich pravidelné kontroly. Kontrola žúmp sa v súčasnosti totiž vykonáva iba pri kolaudácii nehnuteľnosti, následná kontrola je vykonávaná iba sporadicky na základe podnetov fyzických a právnických osôb,“ uvádza dokument.

Udeľovanie povolení aj kontrola žúmp je v kompetencii stavebných úradov. To znamená, že tento proces vykonávajú miestne príslušné stavebné úrady (pod MDV SR), nie orgány štátnej vodnej správy (pod MŽP SR).

Zámerom envirorezortu je zaviesť do nového stavebného zákona povinnosť stavebných úradov viesť register žúmp.

Dôležité je zjednotenie kontrol

Údaje o kontrolách žúmp a udelených pokutách teda MŽP SR nemá k dispozícii. Pritom aj kontrola NKÚ zistila, že väčšina obcí nevykonáva pravidelnú a systematickú kontrolu odvozu obsahu žúmp u vlastníkov nehnuteľností.

Podľa IJ je dôvodom aj nejednotné usmerňovanie envirorezortu. Nevyhnutné je teda pripraviť jednotnú metodiku a mať údaje o kontrolách k dispozícii aj na MŽP SR, keďže práve cez kontroly a následné sankcie sa chystá legislatívne motivovať obyvateľstvo pripojiť sa na existujúcu kanalizačnú sieť.

Z tohto dôvodu IJ odporúča, aby v spolupráci s MDV SR došlo k zozbieraniu údajov o kontrolách žúmp a udelených pokutách za posledné 3 roky a následnému realizovaniu každoročného zberu.

Nepodporujú sa rozostavané projekty

Posledným spomenutým problémom sú dotácie v manažmente odpadových vôd. V roku 2018 čerpali obce na 186 projektov dotáciu z Environmentálneho fondu (EF) v celkovej výške 22,3 milióna eur, pričom priemerná výška čerpania dotácie bola necelých 124-tisíc eur.

Podľa IJ však naďalej bolo najmenej podporených projektov vo finálnej fáze rozostavanosti (len 3,7%) a najviac podporených bolo úplne nových projektov (až 29 % všetkých projektov). Opatrenie teda ku koncu vlaňajšieho roku nebolo splnené.

Okrem toho pri ďalších ôsmich projektoch v rozostavanosti nad 70 % bola žiadosť o pridelenie dotácie z EF zamietnutá, a to väčšinou rozhodnutím ministra o nepodporení projektu.

Foto: Implementačná jednotka

V troch prípadoch pritom išlo o projekt v takom vysokom štádiu rozpracovanosti, že keby mu bola v roku 2018 pridelená dotácia, kanalizačnú sieť v obci by pravdepodobne dokončili.

„IJ tento stav nepovažuje za prijateľný, keďže je potrebné dokončovať projekty s najvyššou mierou rozostavanosti aj napriek tomu, že v minulosti nebolo rozhodovanie realizované s najvýhodnejšou hodnotou za peniaze. Ďalšie nové projekty bez dosiahnutia akéhokoľvek výsledku ešte viac znižujú čistú súčasnú hodnotu projektov z dlhodobého hľadiska,“ zdôrazňuje IJ v dokumente.

Nevyužité miliónové investície ležiace v zemi

Za posledné štyri roky bolo dotáciami z EF celkovo podporených 16 obcí s nulovou pripojenosťou a s celkovou podporenou sumou 400-tisíc eur a viac. Súhrnná hodnota týchto dotácií dosahuje výšku 7,9 milióna eur.

Foto: Implementačná jednotka

Problémom však je, že podľa štatistiky VÚVH z roku 2017 nie sú ani v jednej z týchto obcí obyvatelia pripojení na kanalizáciu.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Povrchové odtoky v čase prívalových dažďov zaťažujú stokové siete. Riešením sú vodozádržné opatrenia

Povrchové odtoky v čase prívalových dažďov zaťažujú stokové siete. Riešením sú vodozádržné opatrenia

Okrem odľahčenia stokovej siete by priniesli aj iné výhody z hľadiska životného prostredia. Takisto by obyvateľom znížili náklady na stočné.

Vlani SEVAK spoplatnil rekordný objem odkanalizovanej vody

Vlani SEVAK spoplatnil rekordný objem odkanalizovanej vody

V medziročnom porovnaní ide o nárast o 260-tisíc metrov kubických odpadovej vody vypustenej do verejnej kanalizácie.

V Novozámockom okrese plánujú vybudovať menšiu ČOV s terciárnym stupňom dočistenia

V Novozámockom okrese plánujú vybudovať menšiu ČOV s terciárnym stupňom dočistenia

Investícia by mala stáť takmer 1,4 milióna eur.