Macro Components
INISOFT
Belimo

Aká je budúcnosť Žitného ostrova?

Ako ochrániť podzemné vody Žitného ostrova? Na túto otázku sa pokúšali nájsť odpovede odborníci v rámci online diskusie, ktorú zorganizovala poslankyňa Anna Zemanová.

Aká je budúcnosť Žitného ostrova?

Foto: RTVS

V článku sa dozviete:

  • aké sú hlavné hrozby pre kvalitu podzemných vôd na Žitnom ostrove,
  • prečo podľa odborníkov nie je enkapsulácia vrakunskej skládky najvhodnejším riešením,
  • na akej úrovni je monitoring kvality podzemných vôd na Žitnom ostrove,
  • do akej miery predstavuje problém atrazínové znečistenie,
  • v čom spočíva informačný systém, ktorý pripravuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra,
  • ako hodnotí správa SHMÚ kvalitu podzemných vôd na Žitnom ostrove,
  • čo podľa A. Zemanovej treba realizovať, aby bola zabezpečená ochrana Žitného ostrova,
  • aké kroky v rámci národného projektu záchrany Žitného ostrova budú nasledovať.

Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe, zároveň je však už dlhé roky ohrozovaný viacerými zdrojmi znečistenia – či už ide o kontamináciu pesticídmi vrátane nebezpečného pesticídu atrazínu, skládky odpadov, alebo aj priemyselnú činnosť.

Napriek tomu, že za posledné roky dochádza k výraznému posunu v konkrétnych krokoch, ktoré majú viesť k väčšej ochrane tejto chránenej vodohospodárskej oblasti, riziká aj naďalej pretrvávajú.

Aj z tohto dôvodu poslankyňa NR SR Anna Zemanová (SaS) spustila začiatkom júna národný projekt záchrany Žitného ostrova, v rámci ktorého zbiera efektívne návrhy opatrení od odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Toxický vred vo Vrakuni

Včera (23. novembra) zorganizovala online stretnutie, v rámci ktorého odborníci diskutovali o význame a ochrane Žitného ostrova, ako aj o hrozbách pre kvalitu podzemných vôd a možných východiskách.

Čo teda treba spraviť, aby sa podarilo ochrániť Žitný ostrov? Diskutujúci považujú za jeden z najdôležitejších problémov skládku vo Vrakuni.

Ešte začiatkom roka 2018 vydalo MŽP SR zámer Sanácie environmentálnej záťaže – výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy – Bratislava – Vrakuňa – skládka CHZJD.

V rámci sanácie stavil envirorezort na metódu takzvanej enkapsulácie s dočistením podzemnej vody v jej okolí.

„Enkapsulácia spočíva v doplnení pôvodného návrhu pasívnej sanácie s vybudovaním podzemnej tesniacej steny o povrchovú tesniacu vrstvu, ktorej účelom je zabránenie priesaku zrážkových vôd do telesa skládky a tvorby znečistených podzemných vôd,“ uvádza sa v zámere.

Tá ma fungovať na takom princípe, že okolo telesa skládky sa postaví podzemná tesniaca stena, ktorá bude vrazená v hĺbke 2 – 3 m do nepriepustného podložia, čím by malo dôjsť k zamedzeniu toho, aby do priestoru pod skládkou vtekala podzemná voda a z neho následne vytekala znečistená podzemná voda.

Enkapsulácia problém nevyrieši. Len ho oddiali

Odborníci v rámci diskusie však uviedli, že enkapsuláciu nepovažujú za najvhodnejšiu metódu. Argumentujú tým, že takéto dočasné riešenie nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné.

„Zaizolovanie alebo uchopenie toho najväčšieho zdroja možno len trochu obmedzí prítok znečistenia, lenže to znečistenie je plošné,“ zdôrazňuje A. Zemanová.

Slovnaft leží v najaktívnejšej infiltračnej oblasti do Žitného ostrova. Ten je v súčasnosti chránený funkčnou hydraulickou ochranou podzemných vôd, práve vďaka ktorej sa identifikovalo plošné znečistenie, ktoré sa šíri do Žitného ostrova.

„Ja si myslím, že názor väčšiny ľudí, ktorí rozmýšľajú do budúcnosti, je, že enkapsulovať tú skládku, nechať ju tam a nechať ju pretekať, lebo naozaj tá hydraulická stena nebude tesná, to už všetci odborníci vedia, že zaručiť tesnosť asi nebude možné, je podľa mňa trošku nezodpovedné,“ dodáva Annamarie Velič z OZ Za našu vodu.

Poslankyňa A. Zemanová zároveň pripomína, že by malo dôjsť k optimalizovaniu sanačných opatrení, čo sa netýka len samotnej vrakunskej skládky, ale aj toxického mraku, skládky Vassal EKO, ale aj ďalších skládok, ktoré sa na danom území nachádzajú.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

V sladkovodných zdrojoch rastie koncentrácia solí, varujú odborníci

V sladkovodných zdrojoch rastie koncentrácia solí, varujú odborníci

Tento problém sa netýka len Spojených štátov, ale aj Európy.

Ktoré domácnosti najviac šetria vodu? Zistenia viacerých štúdií môžu prekvapiť

Ktoré domácnosti najviac šetria vodu? Zistenia viacerých štúdií môžu prekvapiť

Na racionálne využívanie vody majú veľký vplyv postoje, normy aj návyky. Domácnosti s úspornými zariadeniami však nemusia vždy patriť medzi premiantov v šetrení vody.

TOP 5 technologických trendov za rok 2020

TOP 5 technologických trendov za rok 2020

Aké trendy v tomto roku najväčšmi ovplyvnili trh s vodnými technológiami?