Zo splaškových odpadových vôd môže profitovať aj európske poľnohospodárstvo

Napriek tomu, že táto informácia nemusí znieť obzvlášť pôsobivo, splašková odpadová voda obsahuje množstvo živín vrátane dusíka, fosforu a draslíka.

Práve tieto živiny zohrávajú kľúčovú rolu pri raste a rozvoji rastlín, pričom poľnohospodári často využívajú hnojivá bohaté na dusík, fosfor a draslík na umožnenie rastu plodín v pôde bez dostatočných živín.

Približne 84% zdrojov sladkej vody na svete sa využíva práve v poľnohospodárstve. Existujú odhady, že do roku 2030 poľnohospodársky dopyt po vode prekročí dostupné zásoby.

Napriek tomu sa viac ako polovica globálnej sladkej vody stáva nepoužiteľnou odpadovou vodou. Jednotlivé mestá a štáty preto prichádzajú s inovatívnymi nápadmi, ako situáciu zmeniť.

Odpadovú vodu z nemocničného komplexu, ktorá by inak prúdila do blízkej rieky, napríklad v Bangladéši využívajú na výrobu krmiva bohatého na bielkoviny na chovanie rýb.

Predaj rýb rýchlo priniesol návratnosť investície, čo je dvojnásobná výhra ako pre samotné podnikanie, tak aj pre potravinovú bezpečnosť v danej oblasti.

Využitie v poľnohospodárstve

Mestá po celom svete produkujú a riadia obrovské množstvá splaškových odpadových vôd, čo viedlo vedcom ku skúmaniu oblastí, ktoré by potenciálne mohli profitovať z recirkulácie živín z takýchto odpadových vôd z miest priamo do poľnohospodárskej pôdy.

Ľudský odpad je totiž plný živín, ktoré môžu byť recyklované do podoby cenných produktov. Tento proces tak môže podporiť poľnohospodársku udržateľnosť a lepšiu hospodársku nezávislosť pre veľký počet rozvojových krajín.

Výskumníci z University of Illinois vyvinuli model na objasnenie toho, ktoré časti sveta majú potenciál najviac profitovať z recirkulácie dusíka, draslíka a fosforu z ľudského odpadu. Svoje zistenia zverejnili v odbornom časopise Nature and Sustainability.

„Pestujeme plodiny na poli, používame hnojivá bohaté na živiny, konzumujeme plodiny, vylučujeme všetok dusík, fosfor a draslík a následne tieto živiny skončia v čističke odpadových vôd,“ vysvetľuje Jeremy Guest, spoluautor štúdie.

Podľa neho ide však o veľmi lineárny a jednosmerný tok zdrojov. Vypracovanie kruhového cyklu živín tak vytvorí príležitosti, ktoré by sa mohli stať prínosom pre životné prostredie, ekonomiku aj poľnohospodárstvo.

Profitovať môže aj Európa

Tento tím výskumníkov skúmal 56 najväčších svetových miest na šiestich kontinentoch s cieľom analyzovať uskutočniteľnosť recirkulácie živín, ktoré pochádzajú z ľudského odpadu.

Skúmali faktory, akými sú vzdialenosť dopravy, hustota obyvateľstva a poľnohospodárskej pôdy, ako aj jednotlivé požiadavky rôznych plodín na príjem živín.

Zistili, že v niektorých prípadoch, kedy dochádza k úprave odpadovej vody z dôvodu bezpečnosti, by sa takáto voda mohla použiť na súčasné zavlažovanie a hnojenie plodín.

Výskumníci tiež prišli na to, že čistená odpadová voda je vhodnou možnosťou pre miesta, kde plodiny rastú v blízkosti miest, ako je tomu v prípade Afriky, Ázie, ale aj Európy.

K ekonomickej samostatnosti

Možnou slabinou stratégie je však fakt, že vodu je pomerne náročné transportovať vzhľadom na jej hmotnosť a pomerne nízky obsah živín, takže je nevhodná na prepravu na dlhšie vzdialenosti.

Aj túto nevýhodu však môžeme prekonať, ak by došlo k sprístupneniu moderných technológií na obnovu koncentrovanejšieho produktu podobnému kryštalizovaným hnojivám, ktoré sú vhodné aj na prepravu do vzdialenejších lokalít.

Štúdia tiež zistila, že takýto navrhovaný prístup na podporu udržateľnosti by nielen pomohol v oblasti pestovania plodín, ale taktiež by mohol podporiť ekonomickú nezávislosť krajín, regiónov či miest.

„Prišli sme napríklad na to, že ak by sa v egyptskej Káhire využili všetky zdroje dusíka z odpadovej vody, mohlo by dôjsť k zníženiu dovozu dusíkatých hnojív v meste asi o polovicu,“ zdôraznil autor štúdie.

Podľa neho by tiež takýto prístup mohol pomôcť malým poľnohospodárom na miestach ako subsaharská Afrika získať lepší prístup k hnojivám, než je v súčasnosti k dispozícii.

Potrebný je ďalší výskum

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.