Minister Sólymos podal demisiu. Aké zmeny v oblasti vôd inicioval envirorezort pod jeho vedením?

Minister životného prostredia László Sólymos sa dnes stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou a oficiálne podal demisiu po incidente v Bratislave. Vedením zeleného rezortu bol dočasne poverený minister dopravy a výstavby Arpád Érsek.

Denník Voda-portal.sk sa pozrel na to, aké zmeny sa udiali v oblasti vodárenstva a vodného hospodárstva za štyri roky, keď envirorezort riadil práve L. Sólymos.

„Počas posledných štyroch rokov sa ministerstvu životného prostredia podarilo presadiť viacero významných zmien zvyšujúcich ochranu životného prostredia na Slovensku. Aktívne sa zasadzovalo v boji proti zbytočným plastom, znečisteniu ovzdušia, proti zmene klímy a pri ochrane národných parkov,“ uvádza MŽP SR v tlačovej správe.

Zmeny vo vodárenstve aj environmentálnej ochrane

Čo sa týka samotnej ochrany vôd, tu envirorezort zdôrazňuje najmä legislatívu známu aj pod názvom Lex Žitný ostrov, historicky prvý zákon na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí, ktorý je dnes už v platnosti.

„Legislatíva prepojila prácu ministerstva životného prostredia, agrorezortu a zdravotníctva. Lex Žitný ostrov na jednom mieste presne stanovuje zakázané činnosti v chránených vodohospodárskych oblastiach, zvýšili sa pokuty a zefektívnila informovanosť obyvateľov,“ konštatuje zelený rezort.

Foto: Pixabay

Ďalej ministerstvo zdôrazňuje, že takisto presadilo investičný plán budovania kanalizácií a vodovodov, pričom najbližších desať rokov je určených 500 miliónov eur na budovanie vodárenskej infraštruktúry aj v obciach pod 2 000 obyvateľov.

„Úspešne prebiehal proces odstraňovania starých environmentálnych záťaži vrátane skládky vo Vrakuni. Zároveň prebieha geologický priestor na Žabom Majeri a na jar sa začne v Chemko Strážske,“ dodáva envirorezort.

Ministerstvo sa zameralo na vplyvy sucha

V roku 2016 prišlo ministerstvo s novelou vodného zákona a zákona o ochrane pred povodňami. Dôvodom malo byť najmä zosúladenie slovenskej legislatívy s tou európskou.

Pozitívnym sociálnym vplyvom bolo napríklad oslobodenie odberateľov podzemnej vody z domových studní pre osobnú potrebu od platenia za zhotovenie záverečnej správy.

Novela takisto upravila inundačné územia a určila, kedy je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy.

Novinkou taktiež je, že pri vodohospodársky významných vodných tokoch už určenie inundačného územia nie je v kompetencii okresného úradu.

V roku 2018 zase ministerstvo iniciovalo prijatie akčného plánu H₂Odnota je voda, ktorý má riešiť dôsledky sucha a nedostatku vody.

Ministerstvo životného prostredia a Environmentálny fond vyčlenili na tieto opatrenia celkovo 59 miliónov eur.

Envirorezort chce napríklad zefektívniť monitoring aktuálneho hydrologického režimu povrchových a podzemných vôd, ale aj zaistiť ochranu pred povodňami prostredníctvom technických či prírode blízkych opatrení určených na zvýšenie retenčného potenciálu povodia.

Atrazín v pitnej vode vode a nedostatočný monitoring

Asi najdôležitejším míľnikom v oblasti vôd, ktorým sa pýši ministerstvo pod vedením L. Sólymosa, je Lex Žitný ostrov.

Do veľkej miery bol odozvou na atrazínovú kauzu, ktorá otriasla veľkou časťou južného Slovenska koncom roka 2017, keď v mnohých studniach na Žitnom ostrove bola zistená prítomnosť nebezpečného pesticídu atrazínu.

Viacerí odborníci pritom kritizovali nedostatočný monitoring zo strany kompetentných inštitúcií, ako aj zanedbanie dohľadu zo strany envirorezortu.

Strana Sloboda a Solidarita dokonca v tejto súvislosti konštatovala, že ministerstvo pri ochrane Žitného ostrova fatálne zlyhalo, keďže o zlej kvalite vôd malo informácie už niekoľko rokov, ale situáciu neriešilo.

O pár mesiacov neskôr zelený rezort oznámil, že pripravuje historicky prvú legislatívu na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí, pričom jej prínosom malo byť predovšetkým zefektívnenie kontrol vďaka trojrezortnej spolupráci a transparentné informovanie verejnosti o kvalite vody.

Ochráni Lex Žitný ostrov pitnú vodu?

Odborníci sa však na novú legislatívu nepozerali tak optimisticky. Poukazovali na to, že zákon je chaotický, dokonca pripravili hromadnú pripomienku.

Návrh zákona podľa nich zavádza právnu neistotu a nie je v súlade s viacerými ustanoveniami vodného zákona. Riešenie videli v novelizácii už platnej legislatívy.

Autori pripomienky zdôrazňovali, že návrh zákona bol duplicitný so spomínaným vodným zákonom. Ako hlavný problém videli terminologickú nejednotnosť, zavedenie nových právnych termínov, ktoré nie sú právne zadefinované, ale aj používanie neurčitých pojmov.

Ďalšie pripomienky sa týkali nedostatočného riešenia negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, a to najmä na poľnohospodársky sektor.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.