Mikroplasty v odpadových vodách môžu slúžiť ako prenášače génov rezistentných na antibiotiká

Výskumníci sa už niekoľko rokov snažia prísť na to, aký vplyv majú mikroplasty na okolité životné prostredie. Vplyv mikroplastov na ľudské zdravie zatiaľ nie je dostatočne preskúmaný, pričom medzery v znalostiach podkopávajú úplné pochopenie ich ekologických, toxikologických a environmentálnych vplyvov.

Doposiaľ sa o mikroplastoch hovorilo takmer výlučne v kontexte znečisťovania. Najnovšie však výskumníci poukázali na to, že mikroplasty v odpadových vodách môžu zvyšovať šírenie génov rezistentných na antibiotiká.

Čo sú to vlastne mikroplasty? Ide o drobné úlomky plastov s dĺžkou menej ako 5 milimetrov, ktoré sa často nachádzajú v kozmetických výrobkoch alebo sa vylučujú z polyesterového oblečenia. Sú prítomné prakticky vo všetkých kútoch sveta a podľa odborníkov predstavujú obzvlášť vážnu hrozbu pre morské ekosystémy. Vysoké koncentrácie mikroplastov sa môžu prenášať do životného prostredia v odpadových vodách.

Existujú pritom odhady, že priemerne veľká čistiareň odpadových vôd slúžiaca zhruba 400 000 obyvateľom vypustí každý deň do životného prostredia až 2 000 000 mikroplastových častíc.

Tridsaťnásobne zvýšená rezistencia

Vedci z New Jersey Institute of Technology (NJIT) najnovšie preukázali, že všadeprítomné mikroplasty sa môžu stať „centrom“ pre rast baktérií odolných voči antibiotikám či patogénov, akonáhle sa dostanú z domácností do čistiarní odpadových vôd. Tak vytvoria akúsi slizkú vrstvu nánosu alebo biofilmu na ich povrchu, čo umožňuje patogénnym mikroorganizmom a antibiotickému odpadu pripojiť sa na tento povrch a vzájomne sa zlučovať.

Svoje zistenia publikovali v odbornom časopise Elsevier’s Journal of Hazardous Materials Letters (odkaz na štúdiu nájdete v ďalšej časti článku). Výskumníci pritom vysvetľujú, že keď určité kmene baktérií žili na mikroplastových biofilmoch, ktoré sa môžu vytvárať v komunálnych čistiarňach odpadových vôd pri využití aktivovaného kalu, zvýšili rezistenciu na antibiotiká až 30-násobne.

„Mnoho nedávnych štúdií sa zameriavalo na negatívne vplyvy, ktoré majú milióny ton mikroplastového odpadu ročne na naše sladkovodné a oceánske prostredie, ale až doteraz bola úloha mikroplastov v procesoch čistenia odpadových vôd v našich mestách do značnej miery neznáma,“ uviedol Mengyan Li, docent chémie a environmentalistiky na NJIT a autor štúdie.

Zároveň dodáva, že tieto čistiarne odpadových vôd sa môžu stať akýmisi hotspotmi, v ktorých sa stretávajú rôzne chemikálie, baktérie a patogény rezistentné na antibiotiká.

Štúdia pritom ukazuje, že práve mikroplasty môžu slúžiť ako ich „nosiče“, ktoré pri obchádzaní procesu čistenia bezprostredne ohrozujú vodnú biotu a ľudské zdravie.

„Väčšina čistiarní odpadových vôd nie je navrhnutá na odstraňovanie mikroplastov, takže sa neustále uvoľňujú do prostredia. Naším cieľom bolo zistiť, či mikroplasty obohacujú baktérie rezistentné na antibiotiká z aktivovaného kalu v komunálnych ČOV, alebo nie, a ak áno, chceli sme sa dozvedieť viac informácií o zapojených mikrobiálnych spoločenstvách,“ dodal ďalší autor štúdie Dung Ngoc Pham.

Proces môže prebiehať aj bez prítomnosti antibiotík

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.