Globálna rezistencia na antibiotiká narastá, príčinou sú aj ČOV

Vedci zistili, že produkty čistenia odpadových vôd obsahujú stopové množstvá DNA, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám.

Problémom je, že tieto produkty sú potom často opätovne vracané do životného prostredia a zásobovania vodou, čo môže viesť k rozšíreniu rezistencie na antibiotiká.

Postantibiotický svet

Výskumníci z univerzity v Južnej Kalifornii skúmajú vývoj týchto potenciálne škodlivých a nebezpečných génov v procesoch čistenia odpadových vôd.

Ich zistenia, ktoré publikovali v odbornom časopise Environmental Science & Technology, naznačujú, že aj nízke koncentrácie len jedného typu antibiotika vedú k rezistencii voči viacerým triedam antibiotík.

„Rýchlo sa dostávame k desivému miestu, ktoré môžeme nazvať „postantibiotickým svetom“, kde už viac nemôžeme bojovať proti infekciám antibiotikami, pretože sa mikroorganizmy prispôsobili tak, že sú voči nim odolné,“ tvrdí Adam Smith, environmentálny inžinier a vedúci výskumu.

„Bohužiaľ, inžinierske systémy na úpravu vody sa stávajú akýmsi druhom ohniska pre antibiotickú rezistenciu,“ dodáva.

Prenos génov

Ide o to, že väčšina antibiotík, ktoré konzumujeme, sa metabolizuje v našom tele. Z ľudského odpadu prechádzajú von malé množstvá, ktoré sa následne dostávajú až do čistiarní odpadových vôd.

V týchto zariadeniach je jedným z bežných spôsobov, ktorými sa spracováva odpadová voda, membránový bioreaktor.

Ten využíva filtračný systém aj biologický proces, počas ktorého mikroskopické baktérie spotrebúvajú odpadové produkty.

Pri konzumácii organického odpadu baktérie narážajú na antibiotiká a exprimujú gény rezistencie, v rámci čoho dochádza k jeho prepisu. Ide o proces, ktorým je v géne uložená informácia prevedená v reálne existujúcu bunkovú štruktúru či funkciu.

Tento proces v konečnom dôsledku znižuje účinnosť antibiotík. Gény rezistencie sa potom môžu prenášať z rodičov na dcérsku bunku a medzi susednými bunkami prostredníctvom procesu známeho ako horizontálny prenos génov.

Keď baktérie prijímajú „potravu“, množia sa a rastú, dochádza k nahromadeniu prebytku nazývaného biomasa.

Typická čistiareň odpadových vôd vyrába tony biomasy každý deň. Po ošetrení dochádza k jej likvidácii na skládkach alebo je využívaná ako hnojivo pre poľnohospodárske a živočíšne plodiny.

Nevyhnutná je zmena procesov úpravy vody

V ešte horšom scenári sa malé množstvo baktérií rezistentných voči antibiotikám a voľne plávajúca DNA dostávajú cez filtračnú membránu a vychádzajú na druhej strane čistiarne odpadových vôd v podobe stoky či prúdu vody, ktorý opúšťa zariadenie.

Autori uvádzajú, že V Los Angeles niektoré z nich prenikajú do rieky a Tichého oceánu, zvyšok je recyklovaný na zavlažovanie, umývanie áut, hasenie požiarov alebo doplnenie dodanej podzemnej vody, bežného zdroja pitnej vody.

Vedecký tím je presvedčený, že množstvo organizmov odolných voči antibiotikám, ktoré vznikajú v čistiarňach, by bolo možné znížiť zmenami v procesoch úpravy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.