Žitný ostrov: Ochranári podali trestné oznámenie, kauzou sa bude zaoberať aj Európska komisia

Kontaminácia Žitného ostrova nie je ľahostajná ani širokej verejnosti. Dôkazom toho je aj nedávny krok, ktorý uskutočnil Inštitút vodnej politiky.

Inštitút vodnej politiky je mimovládna nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá presadzovaním ochrany vôd v zmysle európskej Rámcovej smernice o vode.

Vstupuje do správnych konaní pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako napríklad pri výstavbe malých vodných elektrární, povoľovaní ropných vrtov na východnom Slovensku či v iných oblastiach.

Predkladá tiež návrhy legislatívnych zmien pre zavedenie systémovej ochrany vôd, z ktorých mnohé boli úspešne presadené. Jednou z jeho základných činností je práve monitoring legislatívneho procesu v oblasti vodnej politiky štátu.

Od vypuknutia kauzy kontaminácie podzemných a pitných vôd Žitného ostrova nebezpečným pesticídom atrazínom prešlo už niekoľko mesiacov. Ku komplexnému riešeniu situácie však doposiaľ nedošlo.

Občianske združenie Inštitút vodnej politiky preto podalo na Úrad kriminálnej polície, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov poškodzovania životného prostredia a ohrozovania ľudského zdravia.

Vodné hospodárstvo v kríze

Podľa Eleny Fatulovej, dlhoročnej odborníčky na ochranu životného prostredia a vodných zdrojov, sa občianske združenie svojou odbornou argumentáciou už dlhodobo snaží poukazovať na porušovanie vodnej legislatívy. Zatiaľ, žiaľ, neúspešne.

Hlavným terčom jej kritiky je presadzovanie najrôznejších podnikateľských aktivít, ktorých činnosť štátne orgány povoľujú na úkor ochrany vôd.

„Nielenže zanedbávajú preventívne opatrenia, aby sa zabránilo znečisťovaniu vôd nebezpečnými látkami, ale kompetentné štátne orgány nekonajú zodpovedne ani v havarijných prípadoch, akým je aj medializovaný prípad kontaminácie Žitného ostrova,“ uvádza Fatulová. Podľa nej sa vodné hospodárstvo dostalo do štádia, ktoré môžeme nazvať kritickým.

Tvárme sa, že nič nevidíme

Odborníčka tiež poukazuje na skutočnosť, že príslušné štátne orgány, teda ministerstvo životného prostredia, ministerstvo zdravotníctva a ich rezortné organizácie, už veľa rokov vedia o probléme výskytu atrazínu v podzemnej vode.

A aké boli ich opatrenia na zabránenie šíreniu kontaminácie podzemných vôd a tomu, aby ľudia v postihnutých obciach pili vodu znečistenú toxickým atrazínom? Nulové. A to napriek tomu, že im zákon prikazuje podniknúť všetky nevyhnutné kroky.

„To, že sa atrazín zistil až „na kohútiku“ u spotrebiteľa, usvedčuje štátne orgány z viacnásobného zlyhania a zanedbania povinností v celom systéme ochrany podzemných vôd a ochrany ľudského zdravia. Doteraz nikto z kompetentných si svoju vinu ani zodpovednosť za súčasný alarmujúci stav nepriznáva. Naopak je snaha problém naďalej bagatelizovať a potichu ho ututlať. Ale dokedy?“ pýta sa Fatulová.

Mapa znečistenia Žitného ostrova z roku 2009 / Zdroj: Geoenviron, VÚVH

Je potrebné zdôrazniť, že hovoríme o najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe, od ktorej sú závislé mnohé regióny krajiny. „Ohrozené sú však vody na celom Slovensku. Situácia je natoľko vážna, že je najvyšší čas, aby začali konať orgány činné v trestnom konaní,“ dodáva Fatulová.

Podľa odborníčky ministerstvo vnútra v týchto dňoch informovalo, že Obvodné oddelenie PZ Dunajská Streda vykonáva skrátené vyšetrovanie v predmetnej veci.

„Preslávení“ aj na pôde EÚ

Celou vzniknutou situáciou na Žitnom ostrove sa bude zaoberať aj Európska komisia, ktorá na základe sťažnosti Inštitútu vodnej politiky bude preverovať možné porušenie európskej legislatívy. Podľa odborníčky tento krok zvyšuje šance na dosiahnutie nápravy.

Opýtali sme sa Fatulovej, akú konkrétnu úlohu bude zohrávať Európska komisia v kauze znečistenia Žitného ostrova. Podľa nej sa bude zameriavať predovšetkým na preverenie, či príčinou kontaminácie pitnej a podzemnej vody mohlo byť nedostatočné plnenie požiadaviek európskej Rámcovej smernice o vode.

„Právne kroky komisie v rámci šetrenia sťažnosti by mohli pomôcť naštartovať potrebné zmeny súčasnej vodnej politiky, ktorá preferuje využívanie vôd na úkor jej ochrany. Európska komisia má právne nástroje na presadenie dodržiavania komunitárneho práva v jednotlivých členských štátoch EÚ. V krajnom prípade to môžu byť aj sankčné postihy,“ konštatuje Fatulová.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.