Macro Components
INNOGY
INECS

Environmentálnych záťaží je mnoho, štát však môže riešiť len zlomok z nich

Ministerstvo má zviazané ruky nielen z dôvodu zúženia oprávnenosti lokalít, ale aj z ďalších príčin.

Vlasta Jánová

Vlasta Jánová / Foto: Voda-portal.sk

V tomto článku Vlasta Jánová hovorí:

  • aké sumy sú alokované na geologické prieskumy, monitoring a sanácie záťaží,
  • aké sú dve najväčšie priority envirorezortu,
  • aké sú novinky v oblasti riešenia environmentálnych záťaží,
  • čo zväzuje ministerstvu ruky,
  • aké problémy rieši v súčasnosti envirorezort,
  • ako ľahko sa z bodového zdroja znečistenia stáva zdroj rozptýlený.

Vlasta Jánová, generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na MŽP SR, na 51. konferencii vodohospodárov v priemysle predstavila problematiku riešenia starých záťaží.

„My máme environmentálne záťaže v prioritnej osi číslo 1, to je udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry, a máme tam investičnú prioritu 4, to je prijatie opatrení na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie opustených priemyselných areálov,“ vysvetľuje V. Jánová.

Zároveň dodáva, že environmentálne záťaže patria medzi priority MŽP SR, o čom svedčia aj vyhlásené výzvy, ktoré sú zamerané na prieskum, monitorovanie a samotnú sanáciu.

Milióny eur na geologické prieskumy

Aktuálnym projektom je geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží, kde envirorezort vykonáva prieskum 55 lokalít, pričom alokácia na daný projekt je vo výške 8,3 milióna eur.

Na projekt nadväzuje druhý geologický prieskum, kde MŽP SR monitoruje ďalších 45 lokalít pravdepodobných environmentálnych záťaží s alokáciou 6,5 milióna eur.

Čo sa týka monitoringu, ten pre štát zabezpečuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. V rámci štvrtej výzvy ide o 83 lokalít s alokáciou 4 milióny eur. Projekt bol spustený v roku 2016 a ukončiť by sa mal do konca roka 2021.

„Na Slovensku máme okolo 2 000 lokalít s environmentálnou záťažou a z tohto je vidieť, že asi 100 nových bude preskúmaných a ďalších asi 150 bude monitorovaných,“ zdôrazňuje V. Jánová.

Pokiaľ ide o samotnú sanáciu, envirorezort v minulom období sanoval 19 lokalít, lenže nemal schému štátnej pomoci, takže riešil len lokality, ktoré boli vo vlastníctve štátu alebo obcí.

Dnes takáto schéma existuje, takže ministerstvo môže ísť už aj na pozemky súkromného sektora. „Máme momentálne rozbehnutých 45 lokalít na sanáciu,“ dodáva V. Jánová.

Ministerstvo stále trápi skládka vo Vrakuni

Medzi najväčšie priority ministerstva patria podľa V. Jánovej predovšetkým dva projekty sanácie, a to je sanácia skládky vo Vrakuni, ktorej cena je vysúťažená vo výške 28 miliónov eur bez DPH.

Ďalšou prioritou je sanácia dvoch gudrónových jazier v obci Predajná, kde je cena vo výške takmer 40 miliónov eur.

Na skládke vo Vrakuni má už ministerstvo vysúťaženého dodávateľa, v druhom prípade súťaž ešte len prebieha.

Sanácia bratislavskej skládky bude mať podobu podzemnej tesniacej steny, čo sa musí vykonať podľa stavebného zákona, pričom je, samozrejme, potrebné aj stavebné povolenie. Ministerstvo stále čaká na územné rozhodnutie, čiže so samotnou sanáciou ešte nezačalo.

Novinkou je aj inštitút vyvlastnenia

Podľa zákona o environmentálnych záťažiach musí najskôr prebehnúť konanie o určení povinnej osoby. Ak takáto osoba neexistuje, na rokovaní vlády musia poslanci schváliť, ktoré ministerstvo je zodpovedné za konkrétnu záťaž.

Okrem envirorezortu má takúto zodpovednosť ešte aj ministerstvo obrany a ministerstvo hospodárstva.

„Na to, aby sme mohli začať lokalitu riešiť, musíme mať schválený plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže – ten schvaľuje okresný úrad v sídle kraja,“ vysvetľuje V. Jánová.

Minulý rok došlo dokonca k schváleniu novely zákona, ktorá zaviedla inštitút vyvlastňovania v zmysle obmedzenia vlastníckych práv počas výkonu sanácie.

Na niektorých lokalitách je tiež potrebná EIA, pričom celý proces posudzovania trvá minimálne rok. Ministerstvo tiež musí mať zmluvy s vlastníkmi nehnuteľností, čo je v mnohých prípadoch ťažké dosiahnuť, keďže nie každý s takýmto postupom súhlasí.

Mnohí vlastníci nesúhlasia predovšetkým s cenou za nájom a dožadujú sa vyššej sumy, ako je uvedené v znaleckých posudkoch.

„A až potom pristupujeme k podaniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok, potom nám peniaze schvália, a potom môžeme začať s implementáciou toho projektu,“ dodáva.

Ministerstvo má v mnohých prípadoch zviazané ruky

Zúženie oprávnenosti lokalít v porovnaní s minulými obdobiami je jedným z hlavných problémov, ktoré ministerstvo rieši, keďže v súčasnosti môže vykonávať sanácie záťaží len v mestskom prostredí, opustených priemyselných lokalitách alebo v oblastiach, ktoré prechádzajú z vojenského využitia na nevojenské.

„A my keď máme priemyselný areál, ktorý sa nachádza na okraji mesta a už patrí do katastra najbližšej obce, tak tá lokalita nie je oprávnená,“ vysvetľuje V. Jánová.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Rámcovú smernicu si nemôžeme dovoliť oslabiť, tvrdia európski vedci

Rámcovú smernicu si nemôžeme dovoliť oslabiť, tvrdia európski vedci

V spoločnom stanovisku aj uviedli dôvody. Medzi signatármi boli aj slovenskí odborníci.

Slovensko-izraelská spolupráca pomôže zvýšiť počet obcí s kanalizáciou

Slovensko-izraelská spolupráca pomôže zvýšiť počet obcí s kanalizáciou

Východoslovenská vodárenská spoločnosť podpísala spoluprácu s izraelskou spoločnosťou Aqwise, ktorá je svetovým lídrom v oblasti vývoja technológií na čistenie odpadových vôd.

Mušle inšpirovali novú technológiu na čistenie vody a odstraňovanie ropných škvŕn

Mušle inšpirovali novú technológiu na čistenie vody a odstraňovanie ropných škvŕn

Vlákna, ktoré vylučujú slávky sa stali inšpiráciou pre materiálové inžinierstvo. Okrem ďalších aplikácii nové technológie potenciálne umožnia aj odstraňovanie rôznych kontaminantov z vody.