Hlavný environmentálny cieľ do roku 2027 pravdepodobne nesplníme

V tomto článku Vladimír Novák hovorí:

• aký environmentálny cieľ Slovensko pravdepodobne nenaplní do stanoveného termínu,
• aké sú hlavné aktivity MŽP SR aj EK v oblasti vodného hospodárstva,
• aké novely pripravuje MŽP SR,
• ako napredujeme v odkanalizovaní,
• aký má Slovensko názor na záväznosť využívania recyklovanej vody na závlahy.

Vladimír Novák, generálny riaditeľ sekcie vôd v rámci MŽP SR, predstavil na 51. konferencii vodohospodárov v priemysle aktuálne aktivity envirorezortu vo vodnom hospodárstve.

Čo a týka strategického vodného plánovania, tak každoročne je základným dokumentom práve Vodný plán Slovenska, ktorý sa skladá z Plánu manažmentu čiastkových povodí (Dunaja a Visly).

„Aktuálne sme v príprave tretieho cyklu vodného plánovania,“ zdôrazňuje V. Novák.

S vodným plánom je úzko previazaný aj Plán manažmentu povodňového rizika. Dôležitým dokumentom, na ktorom ministerstvo pracuje, je aj Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Cieľ nenaplníme

 „Teraz sa v rámci Európskej komisie finalizuje „fitness check“, teda v akej kondícii máme naše smernice,“ vysvetľuje V. Novák.

V praxi ide najmä o Rámcovú smernicu o vode, ale aj smernice o podzemnej vode či dusičnanoch. Dôležitým dokumentom je však aj smernica o ochrane pre povodňami.

„Nám sa teraz ukazuje, že nestihneme splniť hlavný environmentálny cieľ do roku 2015, a to dosiahnutie dobrého stavu povrchových a podzemných vôd. Tento cieľ do roku 2015 bol, samozrejme, rozdelený na šesťročné cykly, pričom posledný končí v roku 2027,“ konštatuje.

Zároveň dodáva, že debata v rámci kontroly smerníc aj revízie prebieha ohľadom toho, ako ďalej po roku 2027.

Slovensko je pritom na strane tých členských štátov, ktoré navrhujú predĺženie termínu dosiahnutia tohto stavu. Druhá skupina štátov presadzuje zníženie cieľov.

V. Novák sa dotkol aj témy vlaňajšieho výskytu atrazínu v niektorých zdrojoch podzemných vôd na Žitnom ostrove.

Napriek tomu, že zákaz jeho používania bol prijatý už v roku 2004, sa stále v niektorých častiach nachádza, pričom podľa V. Nováka práve v tomto prípade môže byť dosiahnutie cieľa do roku 2027 ohrozené.

Identifikovali hlavné problémy

Momentálne ministerstvo pracuje na identifikácii významných vodohospodárskych problémov. Ide predovšetkým o fenomén sucha a nedostatku vody, ale na druhej strane sa na Slovensku zvyšuje aj výskyt bleskových povodní.

Dodáva, že v rámci tretieho cyklu sa bude pravdepodobne riešiť aj problematika sedimentov – či už kvantita, alebo kvalita. Značným problémom sú však aj invázne druhy.

Dokument bude predložený vláde v roku 2021 po tom, ako budú dokončené dva polročné cykly konzultácie s verejnosťou. Nechýbať bude ani samotné pripomienkovanie.

„Ak to všetko pôjde podľa plánu, tak najneskôr v marci 2022 by sme mali odreportovať tretí vodný plán,“ dodáva V. Novák.

Treba riešiť aj čiastkové povodie Dunaja

Plán manažmentu povodňového rizika zase vyplýva zo spomínanej smernice z roku 2007 o povodňovom riziku. Kým sa plán vypracuje, predchádzajú mu tri etapy.

Základnou etapou je predbežné hodnotenie povodňového rizika, kde sú vytypované geografické oblasti, kde existuje predpoklad významnejšieho povodňového rizika.

Na základe toho sa vypracujú mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika, pričom poslednou etapou je samotný plán.

„Toto prehodnotenie nám v druhom cykle ukázalo, že je potrebné riešiť aj čiastkové povodie Dunaja,“ zdôrazňuje V. Novák.

Zohľadňujú aj rolu priemyslu

Čo sa týka máp povodňového rizika vo vzťahu k priemyslu, tak okrem toho, že obsahujú údaje o potenciálnych dôsledkoch povodní, zahŕňajú aj údaje o počte potenciálne ohrozených obyvateľov, ale aj druhoch hospodárskych činností na potenciálne ohrozenom území.

Dôležitou súčasťou sú aj informácie o ostatných významných zdrojoch potenciálneho znečistenia vody po ich zaplavení.

Samotný plán manažmentu povodňového rizika zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom SVP, pričom ciele sú zamerané na zníženie potenciálnych dôsledkov povodní.

MŽP SR pripravuje novely

„Aktuálne pripravujeme novelu vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie,“ zdôrazňuje V. Novák.

Okrem toho na ministerstve pripravujú novelu vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.

Cieľom novely je podľa V. Nováka zefektívnenie stanovenia výšky environmentálnych škôd a škôd na strate úžitku z prerušenia prevádzky vodných nádrží, ako aj zosúladenie výšky nákladov potrebných na výkon technicko-bezpečnostného dohľadu s výškou potenciálnych škôd.

Pracujú na investičnom pláne

Témou dnešných dní je rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií vrátane problematiky žúmp. „My sme sa zaviazali v rámci špecifického cieľa, že vypracujeme a predložíme pred Európsku komisiu schválené koncepčné dokumenty,“ vysvetľuje.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.