D. Velič: Žitný ostrov je naše rodinné striebro. Nový zákon ho však neochráni

Téma pitnej vody na Žitnom ostrove v našej spoločnosti veľmi silne rezonuje. Odborník Dušan Velič v relácii Braňo Závodský naživo sa snažil pozrieť na tento problém komplexnejšie. Presvedčte sa sami.

Braňo Závodský hneď na úvod zdôraznil, že minister životného prostredia László Sólymos už viackrát odmietol pozvanie do tejto relácie, čo je dôkazom toho, že vláda v podstate nevidí ako svoju prioritu diskutovať s verejnosťou o dôležitých problémoch. „Predseda vlády by si mal už konečne s týmto urobiť poriadok,“ uviedol Závodský.

Ministerstvo teda dáva jasne najavo, že nehodlá spolupracovať len s občianskymi aktivistami, ktorí prišli s otvorenou kritikou Lex Žitný ostrov, a aspoň časť riešenia videli v okrúhlom stole a odbornej diskusii. Odmieta aj zmysluplné zapojenie verejnosti.

Hrôza na Malom Dunaji

Dušan Velič, jeden z členov OZ Za Našu vodu, taktiež načrtol tému kontaminácie Malého Dunaja, okolo ktorej sa minulý týždeň rozvírila vášnivá debata.

Aktivisti totiž nakrútili obrovské množstvá uhynutých rýb, ale aj červov, výkalov a ďalších nevábivých zložiek, ktoré by v normálnej čistej rieke nemali skrátka byť.

Mnohí to dokonca označili za ekologickú katastrofu. Tú podľa všetkého zapríčinila ČOV vo Vrakuni, ktorá začala vypúšťať odpad do rieky.

„Zdá sa, že je to opäť nejaká hra medzi štátnou správou, vzťahmi s nejakými investormi. Na to je napojená, samozrejme, vodárenská spoločnosť, ktorá je pološtátna, polosúkromná, a ona vstúpila do týchto vzťahov. Toto môže byť nejaký dôsledok nazvime to možno zlomyseľnosti,“ vysvetlil Velič.

Velič však zdôrazňuje, že stále čakáme na konečný výsledok, a dovtedy môžeme pracovať len s hypotézami.

Žitný ostrov ako rodinné striebro

Podľa Veliča hlavný význam Žitného ostrova spočíva v tom, že ide o obrovskú zásobáreň podzemnej vody, ktorá je už tisícročia napĺňaná Dunajom. Tu v podstate medzi podzemnou a pitnou vodou nie je žiaden rozdiel.

„Výhoda tohto rodinného striebra bola, že sa dalo piť priamo. Tá voda sa mierne upravuje, ale je to nič oproti tomu, ako sa musí upravovať napríklad vo Francúzsku,“ vysvetľuje odborník.

Dušan Velič / Foto: Rádio Expres

Tí už podľa neho svoju vodu skontaminovali natoľko, že musia vodu komplikovane upravovať za pomoci filtrácie, iónových meničov, čo je značne nákladná alternatíva z ekonomickej stránky.

Problém má však aj časť východného Slovenska. Tam sa využíva napríklad obrovské povrchové jazero Starina, kde tiež stekajú rôzne herbicídy. Voda sa tam tiež pravidelne kontroluje, aby sa dalo o nej povedať, že je naozaj pitná.

Podľa Veliča ministerstvo opakovane oponuje tým, že aktivisti len dramatizujú celú situáciu. „Šesť obcí malo zvýšenú hodnotu atrazínu – to je herbicíd. Jasné, nie je to jed, nie sú to cyankáli, nechceme vôbec nikoho strašiť. Na druhej strane, ide o herbicíd, ktorý používame na hubenie buriny,“ udáva na pravú mieru Velič.

„Ľudia si dávajú okuliare, naťahujú gumené rukavice, a boom, v roku 2017 v decembri na Vianoce ho ľudia pijú,“ dodáva.

Vrakuňa – hľadáme lacnejšie alternatívy

Už viacerí odborníci nazvali túto skládku ako vred, ktorý už dlhú dobu mokvá. Vláda v podstate riešila dve možnosti. Prvou alternatívou je vyniesť všetok obsah na skládku, kde by takáto kontaminovaná pôda mohla byť uskladnená (čo by stálo až do 120 miliónov eur).

Ďalšou možnosťou bolo zhruba za 30 miliónov eur obstavať celý priestor akýmsi betónovým múrom, čo je metóda enkapsulácie, prikryť to, aby to dážď znovu nerozmyl. Práve pre túto alternatívu sa ministerstvo rozhodlo.

Foto: Rádio Expres

Velič však zdôrazňuje, že toto rozhodne nie je riešenie. „V súčasnosti, ako sme technicky, inžiniersky a možno aj mentálne nastavení, urobiť tú enkapsuláciu dobre, je podľa mňa nadľudský výkon,“ skonštatoval odborník.

Ak sa teda táto metóda nevykoná poriadne, naša najväčšia zásobáreň pitnej vody je aj tak naďalej ohrozená.

Zásoby na dvetisíc rokov

Velič tiež prišiel so zaujímavými číslami. Na Žitnom ostrove sa nachádza asi 10 miliárd metrov kubických. Na Slovensku žije približne 5 miliónov ľudí. Na každého Slováka tak pripadá jeden olympijský bazén naplnený touto vodou.

Ak teda denne vypijete tri litre vody, čo je ročne okolo tisíc litrov, to znamená, že Slováci majú zásoby pitnej vody na dvetisíc rokov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.