Celková kvalita vôd na Slovensku je sporná

Kvalita povrchových aj podzemných vôd postupne narastá. Klesá tlak na vodné zdroje, problémom je však stále slabší chemický aj ekologický stav povrchových vôd. Vyplýva to zo správy o stave životného prostredia za rok 2017, ktorú zverejnilo MŽP SR na svojej webovej stránke (odkaz nájdete na konci článku).

V tomto dokumente envirorezort zhodnocuje plnenie environmentálnych cieľov za vlaňajší rok a porovnanie vývoja s predchádzajúcimi rokmi.

Okrem sféry vodárenstva a vodného hospodárstva sa zameriava na oblasť kvality ovzdušia, pôdy, celkový stav biodiverzity, zmenu klímy, energetiku, poľnohospodárstvo a dopravu.

Tlak na zdroje klesá

Čo sa týka využívania vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov, ministerstvo zdôrazňuje, že od roku 2000 sa trend vyvíja pozitívne, keďže zaznamenávame pokles odberov povrchovej aj podzemnej vody.

V porovnaní s rokom 2016 však došlo k miernemu nárastu odberov. Celkovo však envirorezort hodnotí rok 2017 v tejto oblasti pozitívne.

„Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 5 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,86 %,“ tvrdí ministerstvo.

Zároveň upozorňuje, že ďalšie znižovanie odberov podzemných vôd už nie je vhodné z pohľadu zdravia a životnej úrovne obyvateľov.

Vlani narástli odbery na zavlažovanie takmer stopercentne

Vlani došlo k navýšeniu celkových odberov povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku o 5,2 %. Odbery pre priemysel zaznamenali nárast o 1,4 percenta, a odbery pre účely zásobovania obyvateľstva pitnou vodou narástli o 3 percentá.

Odbery povrchových vôd pre závlahy vzrástli na hodnotu 17,62 milióna metrov kubických, čo predstavovalo nárast o 96,0 %.

Na odberoch povrchových vôd na Slovensku sa už tradične podieľa v najväčšej miere priemysel, pričom vlani bolo na účely priemyslu využitých takmer 179 miliónov metrov kubických vody.

Poľnohospodárstvo má len minimálny vplyv

Na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov vplýva, samozrejme, aj poľnohospodárstvo. Zelený rezort však uvádza, že od roku 2000 postupne došlo k poklesu odberu povrchovej aj podzemnej vody.

Oproti predchádzajúcemu roku však zaznamenal mierny medziročný nárast odberu povrchovej aj podzemnej vody v poľnohospodárstve.

Foto: Správa o stave životného prostredia v SR v roku 2017

Je tiež dôležité mať na pamäti, že podiel povrchovej a podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve v porovnaní s celkovými odbermi vody je zanedbateľný.

V kvalite povrchových vôd zaostávame

Vo sfére celkovej kvality povrchových vôd už situácia nie je taká pozitívna. Podľa ministerstva je však kladným zistením skutočnosť, že od začiatku milénia došlo k významnému poklesu podielu monitorovacích miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody.

Medziročné porovnanie však dokazuje pravý opak, pričom vlani vo väčšine monitorovacích miest neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody.

„V jednotlivých skupinách ukazovateľov bolo najviac prekročení zaznamenaných v ukazovateľoch ako napríklad dusitanový dusík, termotolerantné koliformné baktérie a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 ^oC, As, Zn, Cu, kyanidy celkové a iné,“ vysvetľuje envirorezort.

Vo všeobecných ukazovateľoch, hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch nespĺňala požiadavky na kvalitu povrchovej vody väčšina sledovaných monitorovacích miest v čiastkovom povodí Dunaja, Moravy, Hronu, Váhu, Ipľa, Bodrogu, Hornádu a Bodvy.

Podobná situácia je v prípade nesyntetických a syntetických látok. Rámcová smernica o vode tiež rozlišuje medzi ekologickým a chemickým stavom povrchových vôd.

Zistili aj prítomnosť pesticídov

Vlani bol zlý a veľmi zlý ekologický stav zaznamenaný v 8,94 % z celkového počtu vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku viac ako 2-tisíc kilometrov.

Dobrý chemický stav nedosahovalo zase 37 vodných útvarov povrchových vôd, čo je asi 2,4 % z celkového množstva.

Nedosiahnutie dobrého chemického stavu v dôsledku prekročenia noriem kvality bolo spôsobené nesyntetickými aj syntetickými látkami. Napríklad prítomnosť pesticídov bola zistená v piatich vodných útvaroch.

„Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca,“ hodnotí ministerstvo.

Dodáva však, že v roku 2017 sa zvýšil počet mimoriadnych zhoršení vôd oproti roku 2016 o deväť udalostí.

Prírodné kúpaliská dosahujú dobrú kvalitu

Envirorezort si posvietil aj na kvalitu vôd prírodných kúpalísk. Vlani klasifikácia vôd vhodných na kúpanie v zmysle európskej smernice bola vykonaná v 29 prírodných lokalitách, pričom až 19 lokalít dosahovalo výbornú kvalitu.

Milovníkov prírodných kúpalísk tak poteší aj zistenie, že len jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie, pričom zvyšok dosahoval dobrý, a teda vyhovujúci stav.

„Počas kúpacej sezóny došlo jednorazovo k prekročeniu medznej hodnoty v ukazovateli E. coli a črevné enterokoky na Vindšachtskom jazere,“ vysvetľuje ministerstvo.

Podzemné zásoby často nevyhovujú požiadavkám

V oblasti kvality podzemných vôd je stav rozporuplný. Na jednej strane od roku 2000 dochádza k postupnému poklesu podielu analýz nevyhovujúcich požiadavkám na kvalitu vody, na druhej strane však medziročne nedošlo k významnejšiemu poklesu nevyhovujúcich zdrojov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.