Odbery podzemných a povrchových vôd na Slovensku takmer stabilne klesajú

V posledných rokoch sa čoraz viac dostávajú do popredia výzvy na šetrné a environmentálne prijateľné zaobchádzanie s vodnými zdrojmi. Zároveň však stále viac narastá tlak na tieto zdroje, čo súvisí s produkčnou činnosťou podnikov, ale aj samotnou spotrebou.

Odber vody na účely zásobovania obyvateľov vodou, pre priemyselné odvetvia a chladenie v elektrárňach vyzvára značný tlak na tieto zdroje, čo ovplyvňuje celkový stav ich kvality aj kvantity.

Denník Voda-portal.sk preto zaujímalo, aké sú celkové odbery vody z odtoku z územia Slovenska, teda miera užívania vôd. Aké sú trendy v odberoch povrchových a naopak podzemných vôd?

Oznamovacie povinnosti

Odber vôd v tomto prípade predstavuje množstvo odobratej povrchovej a podzemnej vody podľa užívateľských skupín. Miera užívania vody je zase podielom celkových odberov týchto vôd k ročnému odtečenému množstvu z územia Slovenska.

Každý, kto odoberá podzemnú či povrchovú vodu z jedného zdroja v objeme nad 15-tisíc metrov kubických ročne alebo nad 1 250 metrov kubických mesačne, má povinnosť oznámiť údaje o odberoch do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Zoznam významných užívateľov týchto vôd je následne uvedený vo vodohospodárskych bilanciách množstva a kvality povrchovej a podzemnej vody.

Najvyššie odbery má juh Európy

V medzinárodnom meradle sa meraniu tohto indikátora venuje aj Európska environmentálna agentúra. Tá v pravidelných intervaloch aktualizuje informácie ohľadom využívania povrchových vôd v členských krajinách Európskej únie.

Podľa zdrojov Európskej environmentálnej agentúry je vidieť, že stredná a východná časť Únie zaznamenáva dlhodobý pokles odberov. Slovensko spolu s Českom, Bulharskom, Maďarskom a Poľskom dosahuje najnižšiu mieru celkových odberov.

O niečo nižšie odbery EEA eviduje len v severnej Európe. Naopak západná a južná Európa má odbery niekoľkonásobne vyššie.

Strategické ciele

Na tento indikátor nepriamo nadväzujú aj niektoré strategické dokumenty Slovenska, akými sú napríklad Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027, Vodný plán Slovenska, Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy či Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001.

Všetky tieto dokumenty si kladú za cieľ zabezpečiť environmentálne zaobchádzanie s vodnými zdrojmi či zaistiť rovnováhu medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva.

Aká je teda miera užívania vody a aký je stav a trend vo vývoji v odberoch povrchovej a podzemnej vody za posledných 20 rokov?

Enviroportál udáva dáta pre obdobie rokov 1995 až 2016. Najnovšie údaje za vlaňajší rok ešte nie sú k dispozícii. Napriek tomu je vidieť, že miera užívania vody udávaná v percentách má podstatne kolísavý charakter.

Odbery (takmer) kontinuálne klesajú

Najvyššia miera užívania vody, a to až 15,3 %, bola zaznamenaná v roku 2003. Odvtedy stabilne a výrazne klesala, pričom výnimku tvoril len rok 2012, kedy celkové odbery z odtoku územia Slovenska predstavovali takmer 9 %.

A prečo práve rok 2003? Mnohí si už na toto obdobie zrejme nepamätajú, ale tento rok charakterizovali mimoriadne suchá, čo znamená, že obrovské odbery vody smerovali práve na závlahy.

Úplne najnižšia miera užívania vody v sledovanom období bola zaznamená v roku 2010, kedy dosiahla hodnotu 2,63 %. Je to z toho dôvodu, že toto obdobie bolo charakteristické výdatnými zrážkami.

Rok 2016, teda posledné sledované obdobie, však taktiež patrí k rokom s najnižšou mierou užívania vody (5,03 %).

Odbery povrchových vôd klesajú výrazne

Odbery povrchovej vody po roku 1996 však zaznamenali významný pokles, a to aj napriek minimálnym medziročným nárastom a poklesom. V roku 2016 v porovnaní s rokom 1996 klesli odbery až o 72,1 % a oproti roku 2000 o 68,6 %. Medziročne odbery poklesli o 6,4 %.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.