Za posledných 23 rokov poľnohospodári výrazne znížili odbery vody, napriek tomu od roku 2010 ich množstvo zase mierne narastá. Objem vypúšťaných odpadových vôd však stabilne klesá.
Poľnohospodárstvo predstavuje jeden z kľúčových sektorov, ktoré majú vplyv na rozvoj hospodárstva Slovenska. Jeho ekonomický význam je teda nepopierateľný, aké sú však environmentálne ukazovatele?
Z hľadiska environmentálnych vplyvov sú najdôležitejšími indikátormi miera odberov vody z poľnohospodárstva a produkcia odpadových vôd z poľnohospodárskej činnosti.
Čo sa týka odberov vody v poľnohospodárstve, tu je potrebné zdôrazniť, že indikátory popisujú vývoj objemu odobranej povrchovej a vývoj prietoku odobranej podzemnej vody.
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách stanovuje, že ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného zdroja v množstve nad 15-tisíc metrov kubických ročne alebo nad 1 250 metrov kubických mesačne, alebo využíva osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Tlak na povrchovú vodu je vyšší
Tlak poľnohospodárstva na vodné zdroje môžeme teda posudzovať na základe odberov povrchovej vody, ktoré tvoria väčšiu časť využívanej vody v poľnohospodárstve, ale aj na základe odberov podzemnej vody. Tá však tvorí výraznú menšinu v tomto sektore.
Mieru tlaku merajú odborníci pravidelne už od roku 1995, dostupné informácie sú však prístupné maximálne do roku 2015.

V tomto období predstavoval podiel povrchovej vody využívanej v poľnohospodárstve 7 % z celkových odberov povrchovej vody v krajine, keďže súhrnné odbery povrchovej vody za rok 2015 predstavovali hodnotu 247 miliónov metrov kubických.
V poľnohospodárstve išlo o objem vo výške viac ako 17 miliónov metrov kubických povrchovej vody, čo bol nárast o 62,3 % oproti predchádzajúcemu roku.
Podiel podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve v roku 2015 predstavoval 3,2 % z celkových odberov podzemnej vody.

V tomto období sa odber podzemnej vody v poľnohospodárstve znížil oproti predchádzajúcemu roku o 3,8 % na hodnotu 334 l/s.
Z dlhodobého hľadiska však môžeme v oboch prípadoch sledovať výrazne klesajúci trend, keďže odber povrchovej vody v poľnohospodárstve klesol o 76,8 % a odber podzemnej vody o 55,5 % od začiatku merania v roku 1995.
Od roku 2010 tlak opäť narastá
Napriek tomu, že odber povrchovej vody oproti roku 1995 výrazne klesol, za posledné roky vidíme opačný trend.
V roku 2010 sme zaznamenali celkovo najnižší objem (5,8 miliónov metrov kubických), avšak po tomto období začal podiel využitej povrchovej vody pre poľnohospodárstvo opäť narastať.
Zatiaľ čo v roku 2011 bola jeho hodnota 11 miliónov metrov kubických, v roku 2013 to bolo už takmer o tri milióny viac. Rok 2014 bol opäť charakteristický miernym poklesom, ďalší rok však objem odobratej vody vzrástol o 7 miliónov metrov kubických.

Najväčšie odbery povrchovej vody v poľnohospodárstve na Slovensku sú pre účely závlah, pričom len nepatrné množstvo využitia povrchovej vody je určené na ostatné účely. Množstvo odberov, samozrejme, závisí od rozloženia zrážok.
Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že od roku 2000 dochádza k postupnému a stabilnému poklesu odberov podzemnej vody v poľnohospodárstve.
Tento pokles je najmä viditeľný v oblasti živočíšnej výroby. Zatiaľ čo na začiatku milénia odbery podzemnej vody pre živočíšnu výrobu predstavovali 446 l/s, v roku 2015 hodnota klesla na 200 l/s. Napriek tomu je však podiel odoberanej podzemnej vody pre živočíšnu výrobu stále vyšší ako pre rastlinnú.
Vypúšťajú fosfor, dusík aj pesticídy
Čo sa týka množstva vypúšťaných odpadových vôd z poľnohospodárstva, indikátory sú zamerané na biologickú (biochemickú) spotrebu kyslíka (BSK5), ktorá udáva množstvo kyslíka spotrebovaného mikroorganizmami na biochemický rozklad organických látok obsiahnutých vo vode počas piatich dní pri stanovených podmienkach.
Ďalším parametrom je chemická spotreba kyslíka (CHSK), čiže množstvo kyslíka spotrebovaného na chemickú oxidáciu všetkých organických látok za presne stanovených podmienok.
Odborníci tiež skúmajú množstvo celkového fosforu a dusíka, keďže poľnohospodárstvo je významným producentom týchto látok.
.jpg)
Odpadové vody z poľnohospodárstva predstavujú odpadovú vodu z rastlinnej a živočíšnej výroby spolu. Patria sem exkrementy zvierat, rezíduá pesticídov, priemyselných hnojív, dusičnany a fosforečnany.
Poľnohospodárstvo vypúšťa (takmer) stabilne menej odpadových vôd
V tomto prípade štatistiky vychádzajú od roku 2004. Od tohto obdobia mal vývoj vypúšťania odpadových vôd kolísavý priebeh.
V roku 2015 bolo celkovo vypustených 130 000 m3.rok-1 odpadových vôd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou, čo predstavuje pokles o 7,9 % oproti predchádzajúcemu roku.
V porovnaní s odbermi vody pre účely poľnohospodárstve sledujeme vo sfére vypúšťania odpadových vôd takmer ustálený klesajúci priebeh.
.jpg)
Napriek tomu, že určité roky predstavujú mierne odchýlky, od roku 2009 objem vypúšťaných odpadových vôd stabilne klesá. Jedinou výnimkou je rok 2012, kedy dosiahol hodnotu 370 000 m3.rok-1
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.