Európska environmentálna agentúra: Kvalita vôd na Slovensku je dobrá

Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila správu, v ktorej hodnotí kvalitu vôd po celej Európe (odkaz nájdete na konci článku).

Správa pozitívne hodnotí predovšetkým progres v zlepšení kvality riek, jazier, pobrežných vôd, ale aj podzemných zdrojov.

Napriek tomu varuje, že vysoká miera znečistenia, veľký počet stavieb, akými sú napríklad rôzne priehrady, ale aj nadmerné odbery vôd, zostávajú hlavnými hrozbami pre dlhodobé pozitívne výsledky.

Prevládajúca väčšina európskych vodných útvarov aj naďalej nespĺňa základné požiadavky minimálneho cieľa v rámci EÚ.

„Musíme zvýšiť naše úsilie v snahe zabezpečiť, že naše vody budú čisté a odolné tak, ako by mali byť – naše vlastné zdravie, ale aj zdravie našich životne dôležitých vodných a morských ekosystémov od toho závisia. Je to rozhodujúce pre dlhodobú udržateľnosť našich vôd a splnenie dlhodobých cieľov žiť primerane v rámci hraníc našej planéty,“ hodnotí situáciu výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx.

Podzemné vody sú na tom lepšie

Správa predovšetkým kladne hodnotí skutočnosť, že členské štáty výrazne zvýšili svoje úsilie o zlepšenie kvality, a to tým, že neustále pracujú na zdokonalení metód úprav vody a znížení odtoku znečisťujúcich látok z poľnohospodárstva.

Avšak zatiaľ čo európske útvary podzemných vôd, akými sú napríklad vodonosné vrstvy, sú vo väčšine prípadov v dobrom stave, len 40 % sledovaných jazier, riek, ústí riek a pobrežných vôd dosiahlo v období rokov 2010 – 2015 minimálny „dobrý“ či „vysoký“ ekologický status, ktorý stanovuje Rámcová smernica o vode.

Táto smernica určuje rámec pre hodnotenie, riadenie, ochranu a zlepšenie kvality vody naprieč Úniou. Vyžaduje od členských štátov, aby vypracovali Plány manažmentu povodí, ako aj program opatrení na zlepšenie kvality vody.

 „Vďaka zavedeniu európskej vodnej legislatívy v členských štátoch sa kvalita sladkovodných zdrojov v Európe postupne zlepšuje, ale je potrebné urobiť oveľa viac, aby všetky jazerá, rieky, pobrežné vody a podzemné útvary dosiahli dobrý stav. Boj proti znečisteniu z poľnohospodárstva, priemyslu a domácností si vyžaduje spoločné úsilie všetkých užívateľov vody po Európe,“ zdôraznil komisár pre životné prostredie Karmenu Vella.

Kľúčové zistenia

Správa odhalila, že v porovnaní s povrchovými vodami dosahujú podzemné vody omnoho lepší stav. Dobrý chemický stav dosiahlo až 74 % podzemných vodných oblastí, zatiaľ čo až 89 % tohto územia dosiahlo aspoň dobrý kvantitatívny stav.

Hlavné príčiny, prečo tieto útvary nedosiahli minimálny cieľ, boli predovšetkým kontaminácia nitrátmi z poľnohospodárstva, prienik solí, ale aj prenikanie nebezpečných chemikálií z kontaminovaných miest, akými sú rôzne priemyselné lokality, ťažobné oblasti či skládky odpadov.

Severná Škandinávia, sever Spojeného kráľovstva (Škótsko) a Estónsko, ale aj Slovensko, Rumunsko a niektoré oblasti povodí v Stredomorí vykazujú vysoký podiel útvarov povrchových vôd vo výbornom alebo dobrom ekologickom stave.

Naopak, viaceré stredoeurópske oblasti povodí s vyššou hustotou obyvateľstva a intenzívnejším poľnohospodárstvom majú najvyššiu mieru vodných útvarov so slabým ekologickým hodnotením.

Čo sa týka chemického stavu monitorovaných povrchových vôd, v tomto prípade výsledky nie sú také pozitívne, keďže len 38 % riek, jazier a iných útvarov dosahuje dobrú úroveň. Najčastejším prítomným prvkom, ktorý sa nachádza nad stanoveným limitom, je ortuť.

Ortuť sa tak dostáva do tela rýb a po ich konzumácii sa vystavujeme veľkým zdravotným rizikám. Medzi najzávažnejšie možné dôsledky odborníci často zaraďujú poruchy nervového systému.

Tento prvok sa kedysi vo veľkom používal ako súčasť teplomerov, ale aj batérií či rôznych farieb. Za ním podľa EEA nasleduje kadmium, prvok, ktorý často používame vo fosfátových hnojivách a pri výrobe kovov.

Ako si vedie Slovensko

Ako sme už uviedli, Slovensko patrí medzi krajiny, kde dosahujú povrchové vody najlepší ekologický stav. Podľa autorov správy bol tak hlavný dôraz kladený na vplyv znečistenia a degradácie biotopov. Tu však EEA zdôrazňuje, že Slovensko a Luxembursko ako jediné členské štáty nenahlásili stav v jazerách.

Celkovo najlepšie si vedie oblasť Spišskej Magury a Tatier, ktorá dosahuje najnižšiu úroveň znečistenia v rámci Slovenska. Napriek tomu však čísla nie sú priam najoptimistickejšie – na Slovensku približne 50 % vodných útvarov nie je v dobrom ekologickom stave.

Naši susedia sú na tom podstatne horšie. Úplne najslabšie si vedie Maďarsko, kde sa čísla pohybujú okolo 80 %.

Dobrý je aj chemický stav

Čo sa týka chemického stavu, Slovensko patrí opäť k lepšiemu priemeru, dokonca chemické ukazovatele prevýšili ekologické parametre.

Chemický stav autori hodnotili predovšetkým na základe toho, ako sa členským štátom darilo zabrániť vstupu nebezpečných látok do podzemných vôd.

Okrem toho sa však zamerali aj na to, aby štáty výrazne obmedzili vstup ďalších znečisťujúcich látok, akými sú napríklad spomenuté nitráty.

Podľa EEA je kvalita tejto vody na Slovensku takmer stopercentná. V tomto prípade si dobre viedli aj naši susedia, aj keď žiaden z nich nedosiahol takú úroveň, akú sme zaznamenali my. Viditeľne horšie je na tom sever Česka.

Správa však zároveň upozorňuje na to, že rozdiely medzi krajinami nemôžeme brať doslova. Tie závisia aj od rozdielnych metód, ktoré krajiny využívali. Slovensku napríklad vytkli nedostatočne vyhovujúci monitoring v niektorých sférach.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.