Belá – posledná divoká rieka v strednej Európe

Vodné elektrárne, odpad, chemické znečistenie, rybolov, ale aj masová turistika - toto všetko sú faktory, ktoré ohrozujú prirodzený riečny ekosystém. Ryby majú obmedzené možnosti migrovania a rozmnožovania a okrem nich regulácia riek ohrozuje aj hmyz, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou riečneho potravinového reťazca.

Jednou z posledných “živých“ divokých riek strednej Európy je tatranská rieka Belá, ktorá vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 metrov. Tečie na dĺžke 23,6 km a pri Liptovskom Hrádku sa vlieva do Váhu. 

Belá vždy na jar výrazne prirodzene menila ráz okolitej krajiny - keď sa v Tatrách roztopil sneh, rieka na svojom toku vytvárala ramená, meandre a štrkové lavice a zaplavovala priľahlé lesy. Stále v nej žijú raky, hlavátky či pstruhy.

Foto: Youtube/Arolla Film

Práve touto slovenskou riekou sa zaoberá posledný počin známeho ekologického aktivistu a režiséra dokumentárnych filmov Erika Baláža. Dokumentu predchádzali filmy Život v oblakoch a Nesmrteľný les. Živá rieka je zavŕšením tejto trilógie s názvom Tajomné Karpaty.

Film je tento rok premietaný na festivale Ekotopfilm a záujemci ho majú možnosť vidieť v premietanej verzii ešte 29.11. v Spišskej Novej Vsi a 11.12. v Prešove.

Snaha o poukázanie na jedinečnosť a potrebu zachovania takýchto prírodných krás je o to dôležitejšia, že v poslednej dobe dochádza k ich narúšaniu. Príkladom je tohtoročné bagrovanie toku Belej, ktorým správa horného povodia Váhu chcela predchádzať povodniam, aké nastali v júli, či v roku 2008.

Práce spočívali vo vybagrovaní brehov koryta a navážke lomového kameňa. Ochranári sa bránia, že boli príliš invazívneho charakteru a presiahli rámec úprav potrebných pre zabezpečenie Belej proti vzniku ďalších škôd.

Foto: Youtube/Lubor Patsch

Ako priznal v rozhovore pre TV Liptovský Hrádok Róbert Hok, riaditeľ Správy povodia horného toku Váhu, práce prebiehali aj na hornom prítoku Belej – na Tichom potoku, ktorý preteká Tichou dolinou. Táto oblasť však už patrí do územia TANAPu, kde platí bezzásahový režim.

V súvislosti s prívalovými vodami, ktoré sú pre vysokohorské oblasti prirodzené, došlo tento rok aj k mediálnym potýčkam medzi tatranskými lesníkmi a ochranármi. Podľa prvých k povodniam došlo kvôli nespracovanému kalamitnému drevu v bezzásahových zónach. Ochranári naopak poukazovali na holoruby a pôdu narušenú ťažkými mechanizmami v zásahových územiach.

„Ničené sú prirodzené brehy a pláže, namiesto nich sú vytvárané valy z navezeného alebo vybagrovaného materiálu. Odstraňovanie dreva z toku nad nevyhnutnú mieru je takisto veľmi negatívnym zásahom. Drevo je, z rôznych dôvodov, prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou funkčných riečnych ekosystémov.“

Týmito slovami upozornil na problematiku v septembrovom rozhovore pre Voda-portál na margo “zabezpečovacích prác“ na rieke Belá Tomáš Derka, ekológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a podpredseda Slovenskej limnologickej spoločnosti.

Podľa neho je potrebné si uvedomiť, že ide z časti o toky na území národného parku, kde je okrem iného zakázaný pohyb mimo vyznačených turistických chodníkov.

Erik Baláž zasvätil svoj život práve ochrane prirodzenej tatranskej prírody. Vyštudoval odbor Ekológia lesa na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Štúdium ukončil v roku 2002 prácou o ekológii medveďov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.