Škody po prívalových dažďoch v Tatrách: lesníci versus ochranári

Podľa predbežných odhadov lesníkov sa po minulotýždňových povodniach vyšplhali škody len v oblasti Tatranskej Javoriny na približne 700 000 eur, informoval portál Aktuality.sk.

Najviac postihnutá je oblasť Tatranskej Javoriny, Javorová dolina a Zadné Meďodoly. V týchto lokalitách sa výmera odumretých porastov v bezásahovej zóne za posledných desať rokov zväčšila na 70 percent.

To podľa riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) Pavla Fabiana veľmi negatívne vplýva na ich retenčnú schopnosť. „Situácia, ktorá teraz nastala, je jasným dôkazom toho, že tatranské lesy nedokážu zadržiavať vodu v takej miere ako kedysi,“ tvrdí Fabian.

Podľa odhadov lesníkov sa v bezzásahovej zóne Tatranskej Javoriny nachádza viac ako 250 000 odumretých stromov, ktoré sú aj v okolí vodných tokov Javorinka a Biela voda.

„Z dôvodu veľkoplošného rozpadu vysokohorských lesných porastov, ktoré ničí lykožrút, dochádza v oblasti Tatranskej Javoriny taktiež k početným výskytom erózií či zosuvom. Zabúdať netreba ani na zvýšené riziko požiarov či pádu suchých stromov, ktoré môžu ohroziť životy turistov,“ upozornil Fabian.

Škody na lesnom poraste hlásia aj v Tichej a Kôprovej doline, kde takisto platí bezzásahový režim. Všetko sú to podľa Fabiana územia, kde lesníci nemohli spracovať kalamitu. „Teraz sa ukázalo, aký dôležitý je zdravý a predovšetkým živý les. O našej pravde sa, žiaľ, v týchto dňoch presviedčame aj priamo v teréne,“ doplnil Fabian.

Ochranári sa proti týmto výrokom zo strany lesníkov bránia tvrdeniami, že v posledných dňoch spadlo toľko vody, že je diskutabilné hovoriť o tom, či by ju vôbec nejaký les dokázal zadržať.

 „V súčasnosti má TANAP v bezzásahovej zóne približne 40 percent územia a dominantnú časť tvoria skaly a kosodrevina. Diskusia o vodozádržnej funkcii tohto územia v súvislosti s obhospodarovaním lesa mi teda príde irelevantná,“ konštatoval riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.

Podľa neho pri takom množstve zrážok, aké spadli najmä nad hornou hranicou lesa, je obviňovanie bezzáhových zón absolútne nezmyselné a problém treba vidieť v zmene klímy. Podľa ŠOP spojitosť medzi povodňami a bezzásahovými zónami v žiadnom prípade nepotvrdzujú ani toky, na ktorých bol nedávno vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity.

„Z celkových šiestich tokov Osturniansky a Frankovský potok ani nepretekajú bezzásahovým územím, Studený potok a Potok Biela pramenia v bezzásahovej lokalite a prechádzajú na územie s bežným hospodárením a len Javorinka a Biela voda v nadpolovičnej časti svojho toku pretekajú bezzásahovým územím. Aj tie však pramenia nad hornou hranicou lesa,“ vysvetlil Majko.

Dodal, že živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozárdžnú funkciu ako vyrúbaná holina.

„Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Podpisuje sa to aj pod skutočnosť, že lesy v bezzásahových zónach sa okamžite samy obnovujú, na rozdiel od holín, pri ktorých pôda vyschne a zníži sa tak jej schopnosť vodu ďalej absorbovať,“ uzatvoril Majko.

Aj keď sa v súčasnosti hovorí o mimoriadnych zrážkach v oblasti Tatranskej Javoriny, zatiaľ neprekonali tie z roku 2008. Kým vtedy za päť júlových dní spadlo vyše 250 mm vody, tentoraz to bolo približne 200 mm, uvádzajú Webnoviny.sk. Škody po prívalových dažďoch však dosiahli podstatne vyššie čísla ako pred desiatimi rokmi.

„Bezzásahové územie sa vždy niekde končí zásahovým územím, takže máme časť vyschnutého lesa s podkôrnikom a pod ním máme holinu plnú pňov a kto vie rozlíšiť, ktorá plocha čo zadrží a čo nie? Je to signál, aby sme pripravili preventívne opatrenia a je dôležité, aby holiny boli čím skôr zelené a zalesnené, aby plnili funkcie. Matka príroda sa s tým vysporiada sama, môžeme vidieť na viacerých miestach, že to funguje,“ konštatoval ešte v piatok podľa Denníka N Majko.

V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že najväčším akumulátorom zrážkovej vody nie sú stromy, ale pôda. Keď dôjde napríklad k nesprávnemu vyťaženiu a ničeniu pôdy ťažkou lesníckou technikou, čím sa pôda obnažuje, logicky stráca aj svoju schopnosť zadržiavať zrážky. Vtedy často dochádza k erózii a obnova pôvodné stavu môže trvať aj tisíc rokov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.