Odborníci považujú súčasné povodňové zabezpečovacie práce v Tatrách za nezmysel

Koncom júla tohto roka zasiahli oblasť Tatier rozsiahle povodne. Na niektorých územiach dokonca vyhlásili povodňovú aktivitu tretieho stupňa.

Po týchto udalostiach však už prešiel viac ako mesiac. Na niektorých tokoch napriek tomu stále pretrvávajú povodňové práce.

Odborníci na riečne ekosystémy zo Slovenskej limnologickej spoločnosti a Slovenskej ichtyologickej spoločnosti však s takýmto postupom nesúhlasia.

Na otázky denníka Voda-portal.sk odpovedal Tomáš Derka, ekológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a podpredseda Slovenskej limnologickej spoločnosti.

Umelé navyšovanie prác?

Členovia týchto inštitúcií sa domnievajú, že skutočným zámerom spomenutých zásahov nie je protipovodňová ochrana, ale umelé navyšovanie prác za účelom čerpania väčšieho množstva finančných prostriedkov.

„Tieto takzvané povodňové zabezpečovacie práce, vykonávané dávno po povodni, považujeme za zneužitie, inak potrebných ustanovení zákona, na realizáciu devastačných zásahov do chránených riečnych ekosystémov bez riadneho pripomienkovania orgánmi ochrany prírody a verejnosťou,“ vysvetľuje odborník.

Zdôrazňuje, že pri úpravách tokov dochádza k podstatnej zmene hydromorfologických vlastností korýt.

Z prirodzených, hydromorfologicky pestrých korýt, tak vytvárajú monotónne korytá, v ktorých je zlikvidovaná podstatná časť mezohabitatov. Na ne je zase viazané množstvo špecializovaných druhov a procesov v riečnom ekosystéme.

Ohrozená je Belá

Ako príklad uviedol rieku Belá. Podľa odborníka je v jej koryte a celej nive veľký počet ramien, ktoré majú iné vlastnosti ako „hlavné koryto“.

Sem je možné zaradiť vlastnosti ako teplota, prúdenie, obsah organickej hmoty či spoločenstvá organizmov.

V danom prípade je naozaj vhodné použiť úvodzovky, keďže v takomto type rieky sa dá len ťažko hovoriť o nejakom hlavnom koryte. V podstate ide o tú časť, ktorou preteká najväčší objem vody.

„Ničené sú prirodzené brehy a pláže, namiesto nich sú vytvárané valy z navezeného alebo vybagrovaného materiálu. Odstraňovanie dreva z toku nad nevyhnutnú mieru je takisto veľmi negatívnym zásahom. Drevo je, z rôznych dôvodov, prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou funkčných riečnych ekosystémov,“ upozorňuje Derka.

Dodáva, že pri takýchto prácach, samozrejme, zahynie množstvo organizmov. Keď však ľudia tieto práce vykonávajú bezdôvodne, aj samotné organizmy zahynú úplne zbytočne.

Podľa ekológa je potrebné si uvedomiť, že ide sčasti o toky na území národného parku, kde je okrem iného zakázaný pohyb mimo vyznačených turistických chodníkov.

Protipovodňová ochrana len tam, kde je potrebná

„Zdôrazňujeme, že nie sme proti nevyhnutnej protipovodňovej ochrane a už ani náhodou proti nevyhnutným akútnym zabezpečovacím prácam, ale proti nadmerným, neprimeraným zásahom, ku ktorým došlo,“ vysvetľuje Derka.

Problém vidí v tom, že ide o toky na území národného parku, prípadne v jeho ochrannom pásme. V takejto oblasti by mala byť ochrana prírody na prvom mieste. Výnimkou nie sú ani povodňové zabezpečovacie práce, počas ktorých mala byť táto skutočnosť zohľadnená.

Rieka Belá je zatiaľ len v druhom stupni ochrany, pripravuje sa však jej preradenie do štvrtého stupňa.

„Takýmito zásahmi sa vlastne likviduje to vzácne, čo chceme chrániť. Teda prirodzený ekosystém divočiacej rieky s jej unikátnymi spoločenstvami. Zdôrazňujem, že je to posledná takáto rieka na Slovensku, všetky ostatné sme reguláciami zlikvidovali!“ dodáva Derka.

Konajú v rozpore s Vodným plánom Slovenska

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.