Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 definuje, ako by mala krajina o 10 rokov vyzerať. Oboznámte sa s najdôležitejšími cieľmi a plánmi v oblasti vodného hospodárstva.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je nový materiál, ktorý si stanovuje ciele ohľadom toho, ako by malo Slovensko do roku 2030 vyzerať (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).
Slovensko 2030 by tak malo byť založené na štyroch kľúčových princípoch, a to udržateľnosti, teda rovnováhe medzi dostupnými zdrojmi a ich využitím, priorite kvality života pred hospodárskym rastom, efektívnosti založenej na synergii a integrácii politík a ich nástrojov.
„Naplnenie vízie a implementácia stratégie nie je len úlohou verejného sektora. Vízia a stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 a ich implementácia sa musia opierať o princípy otvoreného vládnutia, partnerstva, transparentnosti a o participáciu zástupcov všetkých aktérov rozvoja (štátna správa a samospráva, podnikatelia, akademická sféra, občianska spoločnosť),“ uvádza sa v dokumente.
Slovensko 2030 má tak radikálne zmeniť zaužívané prístupy a myslenie. Nebude sa týkať iba vlády a verejnej správy, ale má ísť o integrovaný rozvojový dokument celej spoločnosti.
Vízia identifikovala hlavné problémy
Vláda sa vo vízii a stratégii rozvoja Slovenska venovala aj otázke vodného hospodárstva. Aj v tejto oblasti si stanovila niekoľko cieľov.
V dokumente je v prvom rade zdôraznené, že klesá kvalita povrchových a podzemných vôd. Počet obyvateľov napojených na kanalizáciu predstavuje iba 65,2 % celkového počtu obyvateľov Slovenska, pričom v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO) je toto číslo o takmer 7 percent nižšie.

Problémom je aj kapacita vodných nádrží na zadržiavanie odtoku vody z krajiny, keďže je na úrovni 1/3 ročných potrieb Slovenska. Vodnou ero´ziou je zase potencia´lne ohrozeny´ch 38,6 % poľnohospodárskych po^d.
Plné odvádzanie odpadových vôd
Do roku 2030 chce vláda zabezpečiť, aby došlo k dosiahnutiu stopercentného podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd v aglomeráciách s viac ako 2 000 EO a vo všetkých obciach, ktoré ležia v ochrannom pásme vodárenských zdrojov. Okrem toho plánuje zaistiť 50 % podiel v aglomeráciách s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov.
Zamerať sa však chce aj na zníženie úrovne znečistenia vôd živinami a kontaminácie podzemných vôd dusíkatými látkami, pesticídmi či inými znečisťujúcimi látkami tak, aby do roku 2027 dosahovali všetky vodné útvary úroveň „dobrého stavu potenciálu vôd“.
.jpg)
Dokument tiež uvádza niekoľko krokov, prostredníctvom ktorých by sa mali dané ciele stať aj realitou. V prvom rade chce vláda implementovať ucelený plán integrovaného riadenia povodí, ktorého predmetom bude aj prevencia riešenia následkov povodní a sucha a ktorý bude reagovať na výzvy v súvislosti so zmenou klímy.
Zmeny v stanovovaní cien vody
Vláda takisto plánuje prijať opatrenia, ktorými chce posilniť kompetencie a dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť práva v oblasti životného prostredia. Okrem toho chce zaviesť záväzné kritériá udržateľnosti pre všetky obnoviteľné zdroje energie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.