Nový akčný plán: Kvalitnú pitnú vodu majú zabezpečiť ďalšie vágne ciele

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) umiera v Európe každoročne umiera približne 1,4 milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia so životným prostredím.

Slovensko počas svojej existencie prijalo už niekoľko národných akčných plánov pre životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktorých cieľom je postupne znížiť tieto štatistiky.

Posledný, piaty plán, je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní (odkaz nájdete na konci článku). Pripomienkovať je možné do 29. novembra 2018.

Plán nadväzuje na Ostravskú deklaráciu

„Predkladaný akčný plán vznikol na základe medzirezortnej spolupráce, na ktorého príprave sa podieľali partneri z relevantných rezortov, a to: Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR; Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,“ konštatuje ministerstvo zdravotníctva.

Celý materiál vychádza z priorít takzvanej Ostravskej deklarácie, ktorú na ministerskej úrovni prijali štáty európskeho regiónu v júni minulého roku.

Ciele v deklarácii poukazujú na nutnosť zlepšenia zdravotnej starostlivosti, dĺžky života a boja proti environmentálnej degradácii.

Ide v podstate o vágne ciele, ktoré majú štáty dosiahnuť vďaka napĺňaniu konkrétnych úloh, ktoré sú však viac-menej postavené len na báze spoločných konzultácií a spolupráce v určitých oblastiach.

Slovenský akčný plán tak reaguje na priority spomenuté v Ostravskej deklarácii. Týkajú sa kvality ovzdušia, udržateľného nakladania s odpadmi či posilnenia adaptačných schopností a odolnosti voči zdravotným rizikám, ktoré súvisia so zmenou klímy.

Prístup k pitnej vode

Niektoré ciele už v samotnom slovenskom akčnom pláne sa týkajú aj oblasti vody. Autori materiálu konštatujú, že hlavnou prioritou je zabezpečiť všeobecný, spravodlivý a udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje podporu integrovaného riadenia vodných zdrojov a bezpečného používania odpadových vôd.

Podľa štúdie Európskeho parlamentu z roku 2008 pätina obyvateľov Európskej únie žije v štátoch, kde sú nepostačujúce zdroje vody.

Najčastejšie ochorenia súvisiace s nekvalitnou vodou v Európe sú leptospiróza, kryptosporídia, legionelóza, giardióza a rotavírusové infekcie.

Väčšinu z nich spôsobuje konzumácia kontaminovanej pitnej vody, v niektorých prípadoch ide o iné zdroje nákazy, ako sú napríklad plavecké bazény, sauny, vodné parky alebo fontány.

Slovensko je na tom pomerne dobre

„Na Slovensku je epidemiologická situácia vo výskyte ochorení, pri ktorých je faktorom prenosu pitná voda, priaznivá. Najčastejšie sa vyskytujúcimi ochoreniami za posledné dve desaťročia sú gastroenteritídy, bacilárne dyzentérie a vírusové hepatitídy,“ konštatuje ministerstvo.

Dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia považuje za najspoľahlivejší spôsob dodávania pitnej vody práve hromadné zásobovanie verejnými vodovodmi.

Napriek tomu, že na Slovensku každoročne narastá rozvoj verejných vodovodov, stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely v zásobovanosti z týchto zdrojov, a to aj v regiónoch, ktoré disponujú dostatočnými zdrojmi.

„Faktorom prenosu ochorení u väčšiny epidémií v posledných rokoch u nás bola voda z vlastných studní – individuálnych zdrojov. Tie sú často majiteľmi využívané na pitné účely napriek tomu, že v minulosti nikdy nebola overená ich kvalita,“ pokračuje ministerstvo.

Podľa dostupných údajov však približne až jedna tretina vlastných studní nevyhovuje požiadavkám na pitnú vodu pre nadlimitný obsah dusičnanov.

Neustále opakujúce sa ciele

V prílohe materiálu ministerstvo uvádza konkrétne aktivity, ktoré majú smerovať k naplneniu stanovených cieľov.

Prvá aktivita sa má zamerať na podporu a presadzovanie povinného zavedenia manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.