Slovensko nedodržiava veľa cieľov európskych smerníc, tvrdí EK

Európska komisia zaznamenala viaceré nedostatky v oblasti vodárenstva a vodohospodárstva. Napriek tomu, že na Slovensku došlo k mnohým zlepšeniam, stále je čo doháňať. Vyplýva to z najnovšej správy EK, ktorá si posvietila na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov a politík členských štátov (odkaz na správu nájdete na konci článku).

Európske právne predpisy vyžadujú, aby sa vplyv tlakov na brakické, pobrežné a sladké vody (vrátane povrchových a podzemných vôd) výrazne znížil.

Rámcová smernica o vode zdôrazňuje najmä nutnosť zlepšenia dobrého stavu vodných útvarov a zabezpečenia kvalitnej a bezpečnej pitnej vody pre každého občana Únie.

Právne predpisy takisto vyžadujú, aby sa predpokladané následky zmeny klímy začlenili do príslušných nástrojov plánovania, napríklad do plánov manažmentu povodňových rizík a plánov manažmentu povodia.

Aké výsledky zaznamenalo v oblasti ochrany vodných zdrojov Slovensko? Výsledky v mnohých prípadoch prekvapujú.

Tlaky vyvíja najmä poľnohospodárstvo

Najväčší tlak na slovenské povrchové vody pochádza podľa Európskej komisie práve z difúznych poľnohospodárskych zdrojov (33 % útvarov povrchovej vody).

Za nimi nasledujú fyzikálne zmeny toku, ktoré súvisia s ochranou pred povodňami (29 %) a s poľnohospodárstvom (14 %).

V prípade útvarov podzemnej vody najväčší tlak predstavovalo vypúšťanie nepripojené na kanalizačnú sieť, ktoré postihuje až 8 % útvarov podzemnej vody. Nasledujú tlaky z komunálnych odpadových vôd (7 %) a lokality zneškodňovania odpadu (7 %).

„Zmenené biotopy v dôsledku morfologických zmien predstavovali najvýznamnejší vplyv na všetky kategórie povrchovej vody (35 % riečnych útvarov) nasledované organickým znečistením (27 %), znečistením živinami (13 %) a chemickým znečistením (6 %),“ konštatuje Európska komisia.

Dokonca v správnom území povodia Dunaja postihlo chemické znečistenie až 11 % podzemných vôd a odber vody prevýšil využiteľný zdroj podzemnej vody o 3 %.

Ekologický stav vôd za požiadavkami EÚ zaostáva

V oblasti monitoringu zaznamenala Komisia rozpačité výsledky. Na jednej strane chváli, že v druhých plánoch manažmentu povodia došlo k významnému zvýšeniu (o 50 %) počtu lokalít používaných na inšpekčné monitorovanie v porovnaní s prvými plánmi, na druhej strane zdôrazňuje, že zároveň došlo k výraznému poklesu (o 54 %) počtu lokalít využívaných na prevádzkové monitorovanie.

Ekologický stav povrchových vôd na Slovensku má taktiež svoje medzery. Komisia konštatuje, že 56 % útvarov vody je aspoň v dobrom ekologickom stave.

„Z toho vyplýva, že Slovensko čaká ešte dlhá cesta k dosiahnutiu cieľov dobrého stavu či potenciálu vodných útvarov stanovených v Rámcovej smernici o vode,“ zdôrazňuje Komisia.

Na druhej strane však dodáva, že došlo k malému nárastu podielu riečnych útvarov v dobrom chemickom stave, a to z 95 % na 98 %.

Na výsledky sa však nedá úplne stopercentne spoľahnúť, keďže aj keď sa podľa EK na klasifikáciu 74 % riečnych útvarov použilo odborné posúdenie, nie je jasný použitý prístup. Súpisy emisií totiž nie sú úplné a neobsahujú všetky prioritné látky.

„Nie je preto zrejmé, či sa určili všetky relevantné tlaky na vodné útvary, ktoré sa nemonitorujú, ktorých chemický stav však bol posúdený ako dobrý,“ vysvetľuje Komisia.

Stav podzemných vôd sa zlepšuje

Zlepšenie však Slovensko zaznamenalo v oblasti monitorovania podzemných vôd. Komisia však pripomína, že až 28 % útvarov podzemnej vody sa stále nemonitoruje.

V tejto sfére došlo k zlepšeniu aj celkového stavu podzemných vôd. Celková rozloha útvarov podzemnej vody nevyhovujúcich dobrému kvantitatívnemu stavu v prvých plánoch manažmentu povodia sa totiž znížila z 5,4 % celkovej plochy na 2,8 % v druhých plánoch manažmentu povodia.

Komisia tiež zdôrazňuje, že malé vodné elektrárne môžu viesť k novým zmenám fyzikálnych (hydromorfologických) vlastností útvarov povrchovej vody. Pripomína, že Slovensko zanedbalo vypracovanie posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Voda na kúpanie je zato vo všeobecnosti v dobrom stave. V roku 2017 na Slovensku z 32 vôd na kúpanie malo 59,4 % výbornú kvalitu a 28,1 % malo dobrú kvalitu. Oproti roku 2016 však pomer vôd s výbornou kvalitou klesol o štyri percentá.

V náročnejšom čistení taktiež zaostávame

Pokiaľ ide o vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, podľa posledných údajov sa na Slovensku zberá až 99,6 % odpadovej vody. Z toho 97,9 % prechádza sekundárnym čistením, ale len 57,2 % náročnejším čistením.

Komisia zistila, že niekoľko aglomerácií nesplnilo požiadavky smernice týkajúce sa zberu a spracovania v prechodných lehotách podľa zmluvy o pristúpení.

Zároveň zdôrazňuje, že na zabezpečenie riadneho zberu a spracovania odpadovej vody vo zvyšných aglomeráciách sú potrebné investície vo výške asi 1 200 miliónov eur.

„Podľa preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov za rok 2017 nestačia plánované projekty na dosiahnutie úplného súladu so smernicou, keďže existuje oveľa viac aglomerácií, ktoré porušili pravidlá, než projektov,“ vysvetľuje Komisia.

Výsledky posledných projektov sa očakávajú do roku 2021 až 2022, čo je oveľa neskôr ako termín v roku 2015, ktorý stanovila zmluva Slovenska o pristúpení.

Vodohospodárstvo je poddimenzované

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.