Liečivá z ČOV ohrozujú životné prostredie, Európska komisia vyzvala na prijatie opatrení

Európska komisia vyzvala na prijatie opatrení proti rizikám, ktoré predstavujú farmaceutické chemikálie vypúšťané do životného prostredia (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

V EÚ až 90 % liekov nájdených v životnom prostredí vylučujú ľudia a zvieratá, pričom pochádzajú z komunálnych odpadových vôd, splaškových kalov a hnojiva, uvádza Komisia. Ďalšími najväčšími zdrojmi sú emisie z výroby a likvidácie nepoužitých liekov.

Nárast rezistencie na antibiotiká

Existuje stále viac dôkazov o tom, že hladiny niektorých liečiv nachádzajúcich sa v pôde a vo vode predstavujú riziko pre voľne žijúce živočíchy, čiastočne preto, že sú určené na pôsobenie v nízkych koncentráciách.

Podľa Európskej komisie tiež niektoré štúdie prišli na to, že ryby vystavené nízkym koncentráciám určitých antidepresív menia svoje správanie spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť ich prežitie.

Napríklad chemikálie narúšajúce endokrinný systém môžu ovplyvniť reprodukciu rýb. Čoraz častejšie tiež odborníci poukazujú na fakt, že uvoľňovanie antimikrobiálnych látok môže prispievať k šíreniu antimikrobiálnej rezistencie.

O tom, aký súvis majú čistiarne odpadových vôd a nárast globálnej rezistencie na antibiotiká, písal denník Voda-portal.sk v tomto článku.

Komisia poukázala na šesť problémov

Šesť oblastí, ktoré Komisia určila, zahŕňa opatrenia na zvýšenie povedomia a podporu „obozretného“ užívania liečiv, zlepšenie odbornej prípravy a hodnotenia rizika, zhromažďovanie údajov o monitorovaní, stimulovanie „ekologického dizajnu“, zníženie emisií z výroby a odpadu, ako aj zlepšenie metód čistenia odpadových vôd.

Európska komisia tak vyzýva k podpore rozvoja „ekologickejších“ farmaceutík, ktoré sa ľahšie rozkladajú na neškodné látky v čistiarňach odpadových vôd aj v životnom prostredí.

Zároveň dodáva, že v spolupráci s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky preskúma možnosť zníženia odpadu optimalizáciou veľkosti balenia liekov tak, aby sa lieky mohli dávkovať v množstvách, ktoré lepšie vyhovujú potrebám.

Ďalej sa bude snažiť o bezpečné predĺženie dátumov použiteľnosti po uplynutí platnosti (expirácie) tak, aby ľudia vyhadzovali menej liekov, ktoré sú ešte použiteľné.

V súvislosti s čistením komunálnych odpadových vôd vyzýva k investíciám do technológií na zlepšenie účinnosti odstraňovania liekov, ako aj génov rezistencie na antimikrobiálne látky.

Podľa EK je tiež obmedzené monitorovanie takzvaných „hotspotov“, teda problémových lokalít, ako sú napríklad miesta postihnuté nemocničnými odpadmi.

Okrem toho nie sú dobre známe možné „koktailové účinky“ kombinovanej prítomnosti mnohých farmaceutík a iných chemikálií v životnom prostredí.

Výmena osvedčených postupov aj medzinárodná spolupráca

Podľa EK je nevyhnutné v rámci štúdie, ktorá podporuje hodnotenie existujúcich právnych predpisov o čistení komunálnych odpadových vôd, posúdiť, či dochádza k dostatočnej kontrole farmaceutických emisií.

Dôležité je tiež preskúmať uskutočniteľnosť modernizácie vybraných čistiarní komunálnych odpadových vôd na pokročilejšie technológie spracovania.

Komisia zdôrazňuje, že je nevyhnutné zúžiť medzeru v znalostiach ohľadom súvislosti medzi prítomnosťou antimikrobiálnych látok v životnom prostredí a šírením antimikrobiálnej rezistencie.

Plán Komisie kladie dôraz na výmenu osvedčených postupov, spoluprácu na medzinárodnej úrovni a zlepšenie pochopenia rizík.

„Táto téma spôsobuje značné obavy už takmer 20 rokov,“ konštatuje Andrew Johnson z Centra pre ekológiu a hydrológiu vo Veľkej Británii. Podľa neho tak mnohé z odporúčaní komisie predstavujú síce malé, ale zato postupné a účinné riešenia.

 „Najzaujímavejšie pre mňa je zlepšenie prístupu verejnosti k výsledkom hodnotenia environmentálnych rizík,“ vysvetľuje. Ešte lepší efekt by podľa neho prinieslo lepšie a cielenejšie monitorovanie.

Podpora aj zo strany odbornej verejnosti

Asociácie združujúce farmaceutický priemysel vo svojom vyhlásení uvítali zverejnenie stratégie Komisie, najmä „holistický prístup k životnému cyklu“ v oblasti minimalizovania vplyvu liekov na životné prostredie a uľahčenie výmeny osvedčených postupov.

Poukazujú na to, že priemysel už identifikoval väčšinu týchto oblastí s cieľom znížiť možné environmentálne riziká.

Privítali však strategické zameranie na zlepšenie hospodárenia s vodou a rozšírenie monitorovania vplyvu na špecifické prvky životného prostredia, ako je napríklad zhromažďovanie relevantných údajov z odpadových vôd z potenciálnych problémových oblastí.

„Veríme, že takéto opatrenia takisto prispejú k zlepšeniu kvality vody po celej Európe,“ zdôrazňujú asociácie vo svojom stanovisku.

Stopercentná účinnosť (zatiaľ) neexistuje

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.