Pri prevádzkovaní malých ČOV dochádza k častým pochybeniam, riešení je niekoľko

Prevádzkovatelia malých čistiarní odpadových vôd (ČOV) často porušujú ustanovenia vodného zákona. Nejde pritom len o obce alebo iné subjekty, ale pomerne často aj o vodárenské spoločnosti. Ešte väčším problémom je, keď sa tieto čistiarne nachádzajú v chránených vodohospodárskych oblastiach (CHVO). O výsledkoch kontrol malých ČOV s projektovanou kapacitou do 2 000 EO v územnej pôsobnosti SIŽP, IŽP Žilina, informovala na 52. konferencii vodohospodárov v priemysle Gabriela Ganse zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, odboru inšpekcie ochrany vôd.

V článku sa dozviete:

• koľko kontrol inšpektori vykonali a koľko porušení ustanovení vodného zákona zistili,
• koľko ČOV bolo situovaných v chránených oblastiach,
• s akými najčastejšími porušeniami sa inšpektori stretli,
• aké vysoké sankcie uložili dotknutým subjektom,
• aké sú hlavné problémy pri prevádzkovaní malých ČOV,
• aké sú možné riešenia týchto výziev.

„Na našom území je nielen veľmi veľa národných parkov, ale aj veľká časť chránených vodohospodárskych oblastí. V tých chránených vodohospodárskych oblastiach sú ešte zaradené intravilány obcí a veľa rekreačných zariadení, čo znamená, že sú to všetko územia, ktoré z hľadiska ochrany vôd ako takých a od vôd závislých ekosystémov naozaj potrebujú zvýšenú ochranu,“ zdôrazňuje na úvod G. Ganse.

Väčšina z týchto malých ČOV je situovaná v územiach, kde sú málo vodnaté toky. Keďže mnohé z nich sú navyše v CHVO, predstavujú potenciálne veľmi veľké riziko bodového znečistenia.

G. Ganse zhodnotila výsledky kontrol v rokoch 2019 až 2020. V roku 2019 bolo uskutočnených o 70 kontrol viac ako vlani, dôvodom bola aj pandémia, ktorá vypukla v roku 2020 a mala vplyv aj na činnosť inšpektorov.

ČOV z celkového počtu kontrol nepredstavovali taký veľký podiel. V hodnotenom období ich bolo len 39, avšak v danom období až osem subjektov nemalo povolenie na vypúšťanie odpadových vôd.

„Nie je to veľký podiel, ale v tejto skupine boli až tri obce. A obce samy majú postavenie v niektorých prípadoch ako orgán štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd. V dnešnej dobe, v 21. storočí, je to zarážajúca skutočnosť,“ dodáva s tým, že medzi týmito subjektami bol napríklad aj štátny podnik, ktorý sa zaoberá správou lesných porastov.

Z celkového počtu kontrolovaných čistiarní bolo až 24 ČOV situovaných na územiach s potrebou vyššej ochrany vôd a od vôd priamo závislých ekosystémov. V 19 prípadoch pritom bolo zistené porušenie ustanovení vodného zákona.

Deväť čistiarní bolo situovaných priamo v CHVO, pričom v ôsmich prípadoch bolo zistené porušenie ustanovení vodného zákona. „Je to pomerne vysoké číslo a vzhľadom na lokalizáciu toho zdroja a na možné ohrozenie kvality podzemných či povrchových vôd,“ pripomína G. Ganse.

Pochybenia aj na strane vodárenských spoločností

Zaujímavým zistením tiež bolo, že určitý producent mal povolenie na vypúšťanie do konkrétneho toku, avšak kontroly ukázali, že tok je vzdialený od výustného objektu aj sto či dvesto metrov. „V spolupráci so správcom toku sa nám podarilo vyčistiť to koryto a opätovne dochádza k vypúšťaniu do tečúcich povrchových vôd,“ zdôraznila ďalej.

Vodárenské spoločnosti prevádzkovali desať ČOV z 39 hodnotených čistiarní. „Ale v polovici prípadov bolo aj tak zistené porušenie ustanovení vodného zákona. Pritom tie vodárenské spoločnosti majú personálne aj odborne dosť veľkú kapacitu na to, aby to ovládali. Skôr to v tomto prípade pripisujem tomu, že prevádzkovať malú čistiareň s výrazným nárazovým látkovým aj bilančným zaťažením je veľmi náročné – aj časovo, aj personálne, aj ekonomicky,“ vysvetľuje G. Ganse.

Obce majú v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách odborne spôsobilú osobu na prevádzkovanie danej čistiarne, väčšinou to však riešia formou subdodávky.

„Predstavme si, že Kláštor pod Znievom má čistiareň, ale odborne spôsobilá osoba je z Banskej Bystrice, ktorá tam príde raz za pol roka, vyúčtuje si veci a nakoniec zistíte, že nemajú overené meradlo, nemajú akreditovaný odber vzoriek a podobne. Do toho ale my už vstupovať nemôžeme. Môžeme ísť len formou upozornenia alebo odporúčania obci, aby zmenila prevádzkovateľa alebo aby si to riešila v občiansko-právnom konaní,“ dodáva.

Mnohí prevádzkovatelia nesledovali kvalitu vypúšťaných odpadových vôd

Z 39 prípadov inšpektori zistili nevyhovujúcu prevádzku ČOV v 26 prípadoch. Tri ČOV boli mimo prevádzky, sedem ČOV bolo bez aktívneho kalu, jedna ČOV bola hydraulicky preťažená. Inšpektori sa takisto stretli s dvoma prípadmi obtokovania ČOV v bezrážkovom stave a s jedným prípadom, keď bola ČOV dlhodobo odstavená od dodávky elektrickej energie.

Kontroly takisto odhalili, že až 13 prevádzkovateľov absolútne nesledovalo kvalitu vypúšťaných odpadových vôd. Okrem toho pri tých prevádzkovateľov, ktorí zisťovali kvalitu, bolo často zistené, že odber vzorky vypúšťaných odpadových vôd si vykonávali sami, pričom zákonnou povinnosťou je vykonávať tento odber akreditovaným spôsobom.

Niektoré subjekty zase zabudli dať do objednávky rozsah stanovených ukazovateľov alebo predpísanú frekvenciu. Často sa stáva napríklad aj to, že daný prevádzkovateľ má v rozhodnutí stanovenú podmienku povolenia odoberať vzorky na výustnom objete do recipientu, ale robí to na odtoku z ČOV z dosadzovacej nádrže.

Stretli sa s rôznymi prípadmi

Zároveň je podľa inšpektorky potrebné aj kontinuálne vzdelávanie prevádzkovateľov ČOV. „Lebo nie všetci prevádzkovatelia, hlavne obce a menšie právnické osoby, pochopia systém toho čistenia – že je to živý, biologický systém, ktorý sa môže buď „vyhladovať“, alebo „prežrať“, a potom tá čistiareň nefunguje,“ zdôrazňuje.

Mnohí prevádzkovatelia podľa nej nerozumejú ani tomu, že aj teplota musí byť na určitej úrovni. G. Ganse sa už stretla aj s prípadom, keď bola ČOV v zime zamrznutá, pretože nebola zateplená.

Ďalším problémom je, že veľa čistiarní bolo prevádzkovaných len ako mechanický stupeň, pričom v aktivačnej nádrži nebola zistená prítomnosť aktivovaného kalu.

Inšpektori takisto pri kontrole porovnávajú merané množstvo odpadových vôd s tým, čo si prevádzkovateľ účtuje ako stočné od producentov. „V jednom prípade obecnej čistiarne bolo zistené, že 90 % vôd, ktoré pretekajú čistiarňou, nie je fakturovaných. To znamená, že tvoria balastné vody a čistiareň dosahovala limity kvázi narieďovaním. Tam nebolo ani čo čistiť, to bola prietočná čistiareň,“ vysvetľuje G. Ganse.

Zaujímavým prípadom bola aj dlhodobo odstavená čistiareň od elektrickej energie, lebo majiteľ neplatil za dodávky, pričom čistiareň je takisto umiestnená v pásme ochrany minerálnych a liečivých vôd.

Mnoho prevádzkovateľov nerozumie procesu čistenia 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.