Slovensko čelí novému predžalobnému konaniu zo strany Komisie, tvrdia akcionári VVS

Na základe podania Klubu akcionárov VVS otvorila Európska komisia so Slovenskou republikou tzv. pre-infringement dialóg. Dôvodom konania sú okrem iného obvinenia Ľubomíra Andrassyho, predsedu NKÚ o údajnej skrytej privatizácii, ktoré sa pretavili do prijatia novely zákona o verejných vodovodoch, ktorá má vykazovať znaky možného rozporu s právom EÚ. Tvrdí to Klub akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) vo svojom dnešnom vyhlásení.

Klub zastupuje viac ako 550 miest a obcí z východného Slovenska. „Dosiahli sme významný posun v snahe o nápravu dopadov znevažujúcich a ničím nepodložených vyjadrení zo strany Ľubomíra Andrassyho, predsedu NKÚ, a novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá môže byť v rozpore s európskym právom,” tvrdí Klub.

Podanie si podľa akcionárov získalo od Európskej komisie status formálnej sťažnosti a Komisia zahájila so Slovenskom tzv. pre-infringement dialóg. Ide o úvodnú fázu, v ktorej si Komisia vyžiada vysvetlenie sporných vyjadrení a bodov novely. 

Ak Slovensko nedokáže obhájiť najmä novelu a odmietne zjednať nápravu, môže podľa klubu akcionárov nasledovať žaloba na Súdny dvor EÚ, ktorý môže stáť Slovensko desiatky až stovky miliónov eur či dokonca pozastavenie čerpania európskych fondov.

Novela zákona, ktorú schválil parlament 23. septembra 2025, vznikla na základe iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu SR ako opatrenie proti údajnej tzv „skrytej privatizácii” vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (VVS). Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy verejne viackrát uviedol, že konkrétne dlhopisový program VVS pokladá za skrytú privatizáciu.

Ako vznikla kauza

S témou údajnej skrytej privatizácie VVS prišiel šéf NKÚ už pred dva a pol rokmi. Súvisle so zmenami vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS). Ľubomír Andrassy o nej hovoril na stretnutí s premiérom Ódorom 27. Júla 2023.

NKÚ uviedol, že vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, bolo identifikované riziko, ktoré môže vyústiť do skrytej privatizácie kľúčovej strategickej verejnej korporácie. „V prípade, že sa naplnia naše zistenia, stratia východoslovenské obce a mestá potrebnú kontrolu nad spoločnosťou, ktorej bol bezplatne odovzdaný majetok štátnych vodárenských spoločností práve preto, aby obce ako akcionári mohli svoje povinnosti aj plniť. Bez uplatňovania akcionárskych práv samospráva stratí reálne možnosti ovplyvňovať využívanie tohto majetku a obyvatelia regiónu sa stanú rukojemníkmi rôznych biznisových hier,” zaútočil úrad.

O rok neskôr avizoval minister životného prostredia štvrtej Ficovej vlády Tomáš Taraba po rokovaní s Andrassym, že ministerstvo chce posilniť kontrolu štátu nad tým, ako vodárenské spoločnosti využívajú verejné zdroje. Uviedol to v nadväznosti na výsledky kontroly NKÚ.

Následne v októbri 2024 Tomáš Taraba predložil návrh novely zákona, v ktorom, okrem iného, má štát získať predkupné právo vo vodárenských spoločnostiach. Tie sú v súčasnosti v rukách samospráv, pričom niektoré vodárne vlastnia časť vlastných akcií aj samy.

Nové ustanovenia v spojitosti s predkupným právom sa mali dotýkať všetkých vodárenských spoločností, vrátane Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá realizuje dlhopisový program. V rámci neho svojim akcionárom „zamieňa“ časť akcií za dlhopisy. Do program sa zapojilo už viacero väčších miest.

Tarabov návrh schválila v decembri 2024 vláda, no parlament až v septembri minulého roku. Konsolidované znenie zákona sme priniesli v samostatnom texte.

Čím argumentuje klub

Klub nesúhlasí s jednoročným predkupným právom Slovenskej republiky na akýkoľvek cenný papier vydaný vodárenskými spoločnosťami, vrátane akcií, zmeniek a dlhopisov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.