Nová správa ukazuje, kde slovenské vodárne zaostávajú za Európou

Takmer všetci Európania sú pripojení na verejné zásobovanie pitnou vodou a väčšina aj na kanalizáciu či čistiarne odpadových vôd. Nová správa EurEau však upozorňuje, že dobré výsledky dnes nemusia stačiť na odolnosť sektora v budúcnosti. Výzvou sú starnúce siete, nové znečistenie, klimatická zmena aj tlak na financovanie. Slovensko v dátach zaostáva najmä v pripojenosti na kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd.

Európske vodárenské služby patria podľa novej správy, ktorá bola vydaná včera (odkaz na ňu nájdete v závere článku), medzi základné, no často prehliadané piliere verejného zdravia, hospodárstva a environmentálnej ochrany.

Publikáciu vydalo EurEau, európske združenie vodárenských služieb so sídlom v Bruseli, ktoré zastupuje národné asociácie poskytovateľov pitnej vody a odpadových vôd z verejného aj súkromného sektora.

Správa zhromažďuje dáta od členských organizácií EurEau a pokrýva pitnú vodu, odpadové vody, tarify, investície, zamestnanosť, správu vodárenských služieb, energetiku, klímu, opätovné využívanie vody aj nakladanie s kalmi. Autori upozorňujú, že porovnávanie krajín nemožno chápať ako jednoduchý rebríček. Výsledky ovplyvňuje hustota osídlenia, topografia, dostupnosť zdrojov vody, štruktúra sietí, rozsah služieb, mzdové náklady, dane či úroveň potrebného čistenia.

Z celkového obrazu však vystupuje jasné posolstvo: európsky vodárenský sektor dnes funguje spoľahlivo a za relatívne dostupné ceny, ale bude potrebovať stabilnejšie financovanie a dôslednejšiu ochranu vôd pred znečistením pri zdroji.

Európa má vysokú pripojenosť, Slovensko má rezervy pri kanalizácii

Jedným z hlavných ukazovateľov je pripojenosť obyvateľov na verejné vodárenské a kanalizačné systémy. V krajinách zahrnutých do správy je na verejné zásobovanie pitnou vodou pripojených 97 % obyvateľov. V EÚ27 je to 96,8 %. Na kanalizačnú sieť je v širšom európskom súbore pripojených 90,2 % obyvateľov a na čistiareň odpadových vôd 89,2 %. V EÚ27 sú hodnoty 89,2 % a 88,1 %.

Slovensko je pri pitnej vode pod európskym priemerom, no rozdiel nie je taký výrazný ako pri odpadových vodách. Správa uvádza, že na verejnú sieť pitnej vody je pripojených 90,5 % obyvateľov Slovenska. Na kanalizáciu je pripojených 71,5 % obyvateľov a na čistiareň odpadových vôd 70,5 %.

To znamená, že v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd zostáva Slovensko citeľne pod európskym aj európskounijným priemerom. Z pohľadu politiky vôd ide o kľúčové zistenie, keďže práve čistiarne a kanalizačné siete sú základným nástrojom ochrany vodných tokov pred komunálnym znečistením.

Najväčšou výzvou je obnova infraštruktúry

EurEau sa v úvode správy pýtalo členských organizácií na hlavné výzvy sektora. Najvyššie sa umiestnila obnova infraštruktúry. To je dôležité aj preto, že vodárenské siete patria k dlhodobým aktívam a nedostatočná obnova sa nemusí prejaviť okamžite, ale vytvára investičný dlh pre budúce generácie.

Správa odhaduje, že poskytovatelia vodárenských služieb v Európe investujú do infraštruktúry približne 52,5 miliardy eur ročne, v EÚ27 je to 36,6 miliardy eur. Oproti predchádzajúcej správe ide na celoeurópskej úrovni o nárast o 17,5 %, no pri EÚ27 iba o 5 %. EurEau upozorňuje, že tento rast je hlboko pod infláciou, čo naznačuje silné rozpočtové obmedzenia a rastúci investičný deficit.

Priemerná investícia v Európe dosahuje 101,49 eura na obyvateľa ročne, v EÚ27 82,38 eura. Medián je 103,50 eura, v EÚ27 73,26 eura. Pri Slovensku však správa pri investíciách uvádza nedostupný údaj, čo je samo osebe dôležité: bez kvalitných a porovnateľných dát sa ťažšie hodnotí, či tempo obnovy zodpovedá potrebám infraštruktúry.

Vodné a stočné sú dostupné, ale sektor upozorňuje na riziko podfinancovania

Správa zdôrazňuje, že domácnosti vo väčšine krajín vydávajú na vodárenské služby približne jedno percento svojho príjmu. Z hľadiska sociálnej dostupnosti je to pozitívna správa. Z hľadiska dlhodobej odolnosti sektora však EurEau upozorňuje, že nízky a klesajúci podiel výdavkov domácností na vodu môže brzdiť nevyhnutné investície a údržbu.

Celková suma vyúčtovaná za vodárenské služby v Európe dosahuje 109,2 miliardy eur ročne. Oproti údajom z predchádzajúcej správy ide o nárast o 8 %, no inflácia bola za rovnaké obdobie výrazne vyššia. Priemerné ročné vyúčtovanie na obyvateľa je 206,03 eura, v EÚ27 196,97 eura.

Pri Slovensku správa uvádza celkové ročné vyúčtovanie za vodné a stočné na úrovni 110,6 eura na obyvateľa. Priemerná rezidenčná tarifa dosahuje 3,00 eura za meter kubický vrátane DPH a zahŕňa pitnú vodu aj odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Priemer za Európu je 3,59 eura za meter kubický a za EÚ27 3,63 eura. Slovensko je teda podľa tohto ukazovateľa pod európskym priemerom.

Spotreba pitnej vody klesá

Jedným z pozitívnych trendov je pokles výroby aj spotreby pitnej vody. EurEau uvádza, že oproti správe z roku 2021 klesla výroba pitnej vody v Európe o 5 % a celková fakturovaná spotreba aj rezidenčná spotreba na obyvateľa o 9 %. Z hľadiska odolnosti vodných zdrojov je to dobrá správa. Z hľadiska financovania však znamená nižšia spotreba nižšie príjmy, zatiaľ čo veľká časť nákladov prevádzkovateľov zostáva fixná.

V Európe pochádza 58 % pitnej vody z podzemných zdrojov a 41 % z povrchových vôd. V EÚ27 je podiel podzemnej vody ešte vyšší, 63 %. Odsoľovanie morskej vody tvorí na európskej úrovni približne jedno percento produkcie a sústreďuje sa najmä v stredomorských krajinách.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.