Uniká viac než štvrtina vody. NKÚ upozorňuje na straty vody a stav vodovodov

Dlhodobé podfinanocovanie vodárenstva, na ktoré poukazujú zástupcovia odvetvia i samosprávy, sa odráža aj vo vysokých stratách vody.

Po ceste k odberateľom uniká z vodovodných potrubí na Slovensku oveľa viac vody, ako je bežné inde v EÚ. Zatiaľ čo v susednom Česku priemerné straty vody dosahujú necelých 15 %, na Slovensku je to podľa posledného dostupného údaju za rok 2022 viac ako štvrtina - 25,9 %.

Nastavenie cenovej regulácie síce vodárne tlačí do znižovania strát, vodári však upozorňujú, že na investície do obnovy potrubí nemajú peniaze. 

„Straty vo vodárenstve na Slovensku sú pomerne vysoké oproti priemeru EÚ, čo súvisí práve so stavom infraštruktúry. Do regulačného rámca sme preto implementovali maximálnu možnú výšku strát, ktorá je nižšia ako v súčasnosti. Naším cieľom je znižovanie strát. Pokiaľ vodárne straty znížia, zvýšia sa im finančné prostriedky, ktoré môžu investovať do rozvoja infraštruktúry,“ vysvetľoval vlani v rozhovore pre Voda-portal.sk vtedajší predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris.

Na kritickú situáciu najnovšie poukazuje i Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ten zároveň upozorňuje, že v prípade niektorých vodární dosahujú straty vody úroveň až okolo jednej tretiny a zmeny vo vyhláške ÚRSO na riešenie problému vonkoncom nestačia.

Obnova potrubí si vyžaduje miliardy

NKÚ sa vodárenstvu v uplynulých rokoch v rámci svojich kontrol venoval opakovane. Už dlho pritom poukazuje, že v odvetví sa kumuluje čoraz väčší investičný dlh. Konštatuje to aj vo svojej najnovšej správe, ktorou sumarizuje závery z kontroly cielenej na obdobie rokov 2021 - 2023 (jej plné znenie si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku).

V súčasnosti sa stav vodárenskej infraštruktúry na Slovensku podľa kontrolórov už dostáva na kritickú úroveň. „Na ciele definované v strategických dokumentoch štátu išli za tri sledované roky z predpokladaných zdrojov určených na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry len tri percentá. Strategický plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 pritom hovorí až o 5,7 miliardách eur, ktoré sú potrebné na ich obnovu a rozširovanie. Z toho na samotnú obnovu by malo ísť bezmála 3,4 miliardy,“ upozorňuje NKÚ.

Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti, ktorými boli Bratislavská (BVS), Západoslovenská (ZsVS), Východoslovenská (VVS) a Podtatranská vodárenská spoločnosť (PVS) mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov. Napokon minuli len 78 mil. eur, čo je necelých 17 % z plánovaných investícií.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.