Peter Cmorej: Machinácie v Infra Services spôsobili škody za desiatky miliónov eur

V parlamente sa včera (19. mája) rokovalo o Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR za rok 2019.

V správe sa úrad podrobne venoval aj hospodáreniu vo vodárenských spoločnostiach, o čom sme pred pár mesiacmi informovali v tomto článku.

Veľkú debatu vyvolala najmä situácia ohľadom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a zistenia, s ktorými ešte vlani prišli kontrolóri.

K správe sa vyjadril aj poslanec Peter Cmorej (SaS), ktorý je členom dozornej rady BVS ako nominant mesta Bratislava, kde pôsobí ako komunálny poslanec.

„Musím povedať, že považujem v tomto prípade úlohu Najvyššieho kontrolného úradu SR za nezastupiteľnú, lebo reálne v tomto štáte neexistuje žiadna iná entita, ktorá by normálnym spôsobom kontrolovala nakladanie s verejnými zdrojmi v samospráve a mestských podnikoch,“ zdôrazňuje hneď na úvod.

Práve z tohto dôvodu si myslí, že právomoci NKÚ SR by mali byť ešte viac posilnené. Rozpočet úradu predstavuje sumu približne 13 miliónov eur a má 300 zamestnancov.

Za minulý rok sa podarilo úradu vykonať 39 kontrol. P. Cmorej by si však prial navýšenie jeho prostriedkov tak, aby za ďalšie roky mohol vykonať aj o sto kontrol viac.

Ako sa narába s verejnými zdrojmi?

Keď sa menili vodárenské spoločnosti zo štátnych na municipálne, tento krok sa odôvodňoval najmä tým, že práve obce sú životu občanov a ich potrebám najbližšie.

Podľa poslanca však prax ukázala, že prepojenie medzi občanmi a komunálnymi politikmi je veľmi slabé.

„A potom sa nám v komunálnej politike a na zodpovedných miestach, kde sa narába s verejnými zdrojmi, recyklujú rôzne postavičky, ktoré tam išli robiť všetko možné a len nie správu veci verejných, tak ako by mala byť,“ zdôrazňuje P. Cmorej.

A práve to je podľa neho aj prípad BVS. Uviedol aj príklad, ktorý ilustruje to, akým spôsobom dochádzalo k rozkrádaniu zdrojov v tomto podniku.

Problém s Infra Services

Pred dvanástimi rokmi došlo k čiastočnej de facto privatizácii, keď bola založená spoločnosť Infra Services a následne polovicu podielu v nej získali podnikatelia.

Po nedávnych, verejne známych udalostiach, sa k 50 % podielu v Infra Services po rokoch prihlásil aj Ivan Kmotrík.

Táto dcérska spoločnosť pritom ročne odčerpáva z BVS približne 30 až 40 miliónov eur. Výnimkou podľa neho nie sú ani zistené predraženia služieb, ktoré sú spravidla viac ako stopercentné.

Spoločnosť Infra Services pred približne 10 rokmi predala všetky mechanizmy, ktoré používala na opravy infraštruktúry.

Išlo asi o 60 vozidiel a strojov, pričom celková suma bola približne 6-tisíc eur, teda vo firme predali jeden stroj za 100 eur, čo nie je ani cena šrotu.

Predaj uskutočnili so spoločnosťou, ktorá vznikla krátko predtým a ktorú priamo oslovili. „Táto spoločnosť mala nulové tržby a v tom istom roku, ako uskutočnila túto výhodnú kúpu, mala zrazu tržby okolo 2,9 milióna eur a následne, myslím, že zanikla,“ zdôrazňuje P. Cmorej.

Miliónové stroje k ničomu

Keďže dcéra BVS si predala všetky prostriedky, akými mohla vykonávať činnosť, na ktorú bola založená, musela to, samozrejme, nejakým spôsobom sanovať.

Sanovali to tak, že si prenajali cez lízing nové zariadenia, za ktoré zaplatili za 10 rokov približne 9 miliónov eur.

„Ešte navyše boli takí šikovní, že si dokonca preberali zariadenia, o ktorých nakoniec zistili, že ani nevedia využiť, lebo jednoducho nie sú upotrebiteľné. Takže boli tam dokonca stroje, ktoré tých 8 rokov stáli na dvore a oni za ne len platili nájom,“ dodáva.

Nehovoriac o tom, že nové stroje nedokázali ani zďaleka vykonať to, čo dokázali staré zariadenia, ktorých sa zbavili. Takže na subdodávkach nakoniec za nasledujúcich 10 rokov zaplatili približne ďalších 15 miliónov eur.

Podľa P. Cmoreja tak bola súhrnná škoda niečo medzi 25 až 30 miliónmi eur, a to ide len o jeden prípad.

Neviditeľné rekonštrukcie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.