Ochranári chcú vedieť, ako sa Budaj stavia k výstavbe megalomanského kanála D-O-L

Mimovládne organizácie WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu životného prostredia), ABVK (Asociácia bratislavských vodáckych klubov), BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie), Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku sa dnes (15. februára) obrátili listom na ministra životného prostredia Jána Budaja a požiadali ho o jasné stanovisko k plánom na výstavbu časti kanála Dunaj-Odra-Labe (D-O-L) cez územie Slovenska.

Česko totiž už niekoľko rokov plánuje megalomanský projekt, ktorý spočíva vo vybudovaní siete vodných magistrál skrz krajinu. Podľa všetkého by malo ísť o najväčšiu investíciu v histórii štátu.

Projekt si kladie za cieľ premeniť Česko v európsku dopravnú križovatku. Ak bude jeho realizácia úspešná, do značnej miery ovplyvní aj Slovensko.

Kritici hovoria o neúmerne drahom projekte bez environmentálnych benefitov

O argumentoch zástancov výstavby aj kritikov projektu sme bližšie informovali v tomto článku. Hlavní podporovatelia projektu zdôrazňujú, že jeho najdôležitejšia rentabilita spočíva v protipovodňovej ochrane a ochrane proti suchu.

Podľa Jana Skalického, bývalého riaditeľa vodných ciest a predsedu Asociácie D-O-L, koridor spĺňa dopravnú funkciu v 15 %, zadržiavanie vody v krajine tvorí 30 %, pričom protipovodňová ochrana predstavuje okolo 20 %.

Kritici však vidia riešenie najmä v prírode blízkych opatreniach a nedokážu si predstaviť, že by celý proces protipovodňovej ochrany bol viazaný čisto len na túto stavbu.

Ďalej sa objavuje otázka vplyvu na životné prostredie. Keby došlo k budovaniu danej stavby, kanál by zaberal obrovské plochy často veľmi cenných území.

Negatívne stanovisko však zastávajú aj českí vedci. „Koridor DOL je úplne zbytočný a neúmerne drahý projekt, ktorý významne a nenávratne poškodí riečne ekosystémy, vodný režim krajiny a životné prostredie,“ uviedli vo svojom spoločnom vyhlásení.

Taktiež tvrdenie, že projekt prispeje k zlepšeniu protipovodňovej ochrany, považujú za nepodložené. Retenčné priestory kanála by podľa nich boli veľmi obmedzené.

Najefektívnejšia vetva by stála 281 miliárd korún

České ministerstvo dopravy pracovalo dva roky na štúdii, ktorá mala zhrnúť možnosti uskutočniteľnosti vodného koridoru. V novembri 2018 nakoniec zverejnilo výsledky, z ktorých vyplýva, že takáto stavba by stála najmenej 582 miliárd korún.

Úrad zdôraznil, že projekt je z ekonomickej stránky efektívny, pričom najvýhodnejšie má byť práve prepojenie Dunaja s Odrou. Náklady na toto prepojenie sa odhadujú na 281 miliárd korún.

Tento projekt už dlhú dobu podporuje najmä český prezident Miloš Zeman. Proti jeho realizácii je však početná skupina ekológov. Námietky však smerovali aj zo strany samotného českého envirorezortu.

Ministerstvo poukázalo na to, že existuje riziko poškodenia viacerých európsky významných lokalít, pričom projekt by podľa neho mohol negatívne ovplyvniť také unikáty, akými je Chránená krajinná oblasť Poodří, Litovelské Pomoraví, sútok Dyje a Moravy, ktoré sú dôležité najmä z pohľadu ekologickej stability a biodiverzity.

Téma sa stala opäť aktuálnou pred niekoľkými mesiacmi, keď dala česká vláda zelenú prvej etape zamýšľaného kanála s nákladmi v hodnote 15 miliárd českých korún. Ministerstvo dopravy sa odvolávalo na štúdiu uskutočniteľnosti.

Rezort však zdôraznil, že vláda o realizácii vodného koridoru nerozhodla, ale vzniknú len štúdie vplyvu na životné prostredie, teda investorská príprava tohto úseku v žiadnom prípade nie je rozhodnutím o začatí výstavby vodného koridoru ako celku.

Proti projektu vystúpilo aj Rakúsko

Hoci môže byť Oderská vetva zrealizovaná aj bez prepojenia na Dunaj, bez neho však stráca projekt na svojom význame, zdôrazňujú ochranári. Prepojenie s Dunajom sa môže uskutočniť výlučne len na území Rakúska alebo Slovenska a z toho dôvodu je podľa nich postoj týchto krajín kľúčový.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.