Vodný koridor D-O-L: Aké sú argumenty obhajcov a kritikov?

Česko plánuje megalomanský projekt Dunaj-Odra-Labe, ktorý spočíva vo vybudovaní siete vodných magistrál skrz krajinu. Denník Voda-portal.sk o tom podrobne písal v tomto článku.

Projekt by tak mal premeniť Česko v európsku dopravnú križovatku. Ak bude jedno realizácia úspešná, do značnej miery ovplyvní aj Slovensko.

Projekt sa stretol už s množstvom odporcov. Ministerstvo dopravy však namieta, že z pohľadu dopravného, vodohospodárskeho, energetického aj rekreačného je jeho realizácia žiaduca.

Celá investícia by mala pripraviť štát o 582 miliárd korún, čím by sa stala najväčšou investíciou v histórii Česka. Téma, samozrejme, vzbudila veľkú kontroverziu. Pre Český rozhlas Plus tak odborníci predstavili svoje hlavné argumenty pre a proti jeho výstavbe.

Svoje názory predstavili Bedřich Moldan, zástupca riaditeľa Centra pre otázky životného prostredia Karlovej univerzity, a Jan Skalický, bývalý riaditeľ vodných ciest a predseda Asociácie D-O-L.

Projekt ako utópia?

Jan Skalický je presvedčený, že toto dielo je v súčasnosti najvýhodnejším projektom, ktorý rieši súčasné problémy s vodou, teda hlavne jej nedostatok.

„V tejto chvíli neexistuje výhodnejší projekt, ako ekonomicky, tak z hľadiska ekológie, ktorý by mohla Česká republika pripravovať,“ zdôrazňuje predseda Asociácie D-O-L.

„Ja si myslím, že sa nemôže vyplatiť po žiadnej stránke,“ oponuje Bedřich Moldan. Tento projekt považuje len za teoretickú katastrofu, keďže je presvedčený, že k jeho samotnej realizácii nikdy nedôjde.

Ekonomická stránka je taktiež zaujímavou témou, keďže ešte v máji 2018 hovorili českí predstavitelia na takzvanom Oderskom fóre o sume 610 miliárd korún. Dnes je hodnota stavby výrazne nižšia.

Podľa Moldana ide len o imaginárnu sumu. Odporcovia totiž zdôrazňujú, že samotné ministerstvo nedokáže vyčísliť konečnú cenu, a tak prichádza s náhodnými ciframi.

Je projekt rentabilný?

Skalický zdôrazňuje, že hlavná rentabilita projektu spočíva v protipovodňovej ochrane a ochrane proti suchu.

Je presvedčený, že koridor spĺňa dopravnú funkciu v 15 %, zadržiavanie vody v krajine tvorí 30 % a protipovodňová ochrana predstavuje okolo 20 %.

„Len z hľadiska protipovodňovej ochrany sa severojužná vetva Odra-Dunaj zaplatí približne za osem povodní, respektíve za nápravy ich škôd,“ zdôrazňuje.

Moldan oponuje, že základným predpokladom je udržať vodu v krajine, nie ju čerpať z Dunaja. „Keby bolo veľké sucho, bol by aj nedostatok vody v Dunaji a neviem si predstaviť, že by sa to dalo nejakým spôsobom rentovať,“ vysvetľuje Moldan.

Čo sa týka argumentu ohľadom protipovodňovej ochrany kanálu, Moldan je presvedčený, že takéto opatrenia by mali byť prijímané predovšetkým z pohľadu krajiny, nie len v rámci vodných tokov.

Problémom je aj hladina vody v Dunaji v Budapešti. Maďarské úrady pred niekoľkými dňami avizovali, že prudko klesá. V súčasnosti dosiahla rekordných 41 centimetrov.

Vízia, že voda z Dunaja by mohla byť v prípade súch vďaka tomuto projektu čerpaná, tak vyzerá do značnej miery ako utópia.

Účinná protipovodňová ochrana?

Skalický však oponuje tým, že keby už severojužná vetva z Odry do Dunaja dávno existovala, tak povodne v Kroměříži či Přerově by skrátka nevypukli.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.