Megalomanský projekt Zemana D-O-L sa vyplatí, tvrdí štúdia

České ministerstvo dopravy pracovalo dva roky na štúdii, ktorá mala zhrnúť možnosti uskutočniteľnosti megalomanského projektu vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe.

Úvahy o prepojení Labe s Odrou a Dunajom siahajú už do stredoveku, konkrétnejšie plány sa však začali rodiť až v 19. storočí.

Dnes to vyzerá tak, že projekt sa raz naozaj môže stať skutočnosťou. Miloš Zeman, hlavný podporovateľ realizácie, však naráža na odpor ekológov, ale aj na menšiu ochotu zo strany Poľska a Slovenska.

Zeman verzus ekológovia

Podľa výsledkov vyplýva, že takáto stavba by stála najmenej 582 miliárd korún. Úrad zdôrazňuje, že projekt je z ekonomickej stránky efektívny, pričom najvýhodnejšie má byť práve prepojenie Dunaja s Odrou.

V materiáli však chýbajú určité základné informácie. Nie je v ňom napríklad zmienka o investičných nákladoch na zvýšenie splavnosti jednotlivých riek. Pravdepodobne tak ešte dôjde k navýšeniu ceny stavby.

Tento projekt už dlhú dobu podporuje najmä český prezident Miloš Zeman. Proti jeho realizácii je však početná skupina ekológov.

„Analýzy úplne jasne ukazujú, že vodný koridor Dunaj-Odra-Labe by v období 15 rokov zamestnával 60-tisíc pracovníkov a mohol by byť, podobne ako francúzsky prieplav Seina-sever, väčšinovo financovaný z prostriedkov Európskej únie,“ konštatuje na oficiálnej stránke projektu česká hlava štátu.

Zároveň zdôrazňuje, že vodný koridor D-O-L si nebude plniť len dopravnú funkciu, ale nájde využitie aj na energetické, vodohospodárske a rekreačné účely. Stavba by podľa jeho slov tiež mala slúžiť ako účinná ochrana proti povodniam a suchám.

Na riziká poukazuje aj zelený rezort

Námestník ministra životného prostredia František Pelc sa však stavia k potenciálnemu projektu taktiež pomerne skepticky.

„Som presvedčený, že okrem aspektu, ktorý háji náš rezort ochrany životného prostredia, keby naozaj potenciálne mohlo dôjsť k nevratným zásahom do unikátneho prírodného prostredia, hodnotného nielen na národnej úrovni, ale aj na európskej úrovni, je tu aj iný problém, a to je to, že tá územná ochrana tohto koridoru alebo tých jeho variantov naozaj obmedzuje rozvoj regiónov a niektorých obcí, ktoré ležia v tých koridoroch,“ vysvetľuje.

Český zelený rezort je preto presvedčený, že projekt je z dlhodobého hľadiska neadekvátny, keďže tie socioekonomické pozitíva, ktoré sú často v súvislosti s výstavbou deklarované, nie sú zatiaľ relevantne doložené.

Ministerstvo životného prostredia ČR v prvom rade požaduje, aby boli konečne doložené jednoznačné ekonomické rozbory, ktoré by preukazovali skutočný pozitívny ekonomický vplyv pre český región.

Foto: D-O-L

Na druhú stranu poukazuje na to, že informácie, ktoré má k dispozícii, naznačujú riziko poškodenia tých európsky významných lokalít, ktoré sú v trase.

Zelený rezort dokonca uviedol konkrétne príklady. Projekt by podľa neho mohol negatívne ovplyvniť také unikáty, akými je Chránená krajinná oblasť Poodří, Litovelské Pomoraví, sútok Dyje a Moravy, ktoré sú dôležité najmä z pohľadu ekologickej stability a biodiverzity.

Prepojenie Dunaja a Odry za 281 miliárd korún

 „Výsledky ekonomického hodnotenia ukázali, že najväčší zmysel má splavnenie a prepojenie Dunaja a Odry. Labská vetva koridoru z dôvodu veľmi vysokých investičných nákladov v podobe dlhých plavebných tunelov znižuje efektivitu celého projektu,“ popisuje závery štúdie uskutočniteľnosti minister dopravy Dan Ťok.

Dodáva, že celkové náklady projektu vo variante prepojenia všetkých troch riek sú 582 miliárd korún, vo variante prepojenia Dunaja a Odry sú náklady predbežne odhadnuté na 281 miliárd.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.