Ktoré mestské časti sú najrizikovejšie z pohľadu vplyvov intenzívnych zrážok a extrémnych súch? Čo môže Bratislava robiť, aby zvrátila zraniteľnosť voči dôsledkom týchto vplyvov? Odpovede nájdete v článku.
V článku sa dozviete:
- ako sa budú prejavovať vplyvy klimatickej zmeny v Bratislave o niekoľko dekád,
- od čoho závisia rozdiely v náchylnosti na riziká medzi jednotlivými mestskými časťami,
- ktoré mestské časti sú najrizikovejšie z pohľadu vplyvov extrémnych horúčav,
- ktoré mestské časti sú najrizikovejšie z pohľadu vplyvov intenzívnych zrážok na životné prostredie a ľudí,
- ktoré mestské časti sú najrizikovejšie z pohľadu vplyvov intenzívnych zrážok na cestnú infraštruktúru,
- ktoré mestské časti sú najrizikovejšie z pohľadu vplyvov intenzívnych zrážok na budovy,
- aké opatrenia pomôžu zvrátiť zraniteľnosť Bratislavy voči dôsledkom vplyvov klimatickej zmeny.
Do akej miery je Bratislava náchylná na riziká súvisiace so zmenou klímy? Ktoré mestské časti patria medzi najrizikovejšie? Odpovede na tieto otázky (a mnohé iné) ponúka nová publikácia, ktorá?zhodnocuje pripravenosť Bratislavy čeliť negatívnym vplyvom klimatickej krízy.
O zverejnení tejto príručky informovala bratislavská samospráva na svojej webovej stránke. Celú publikáciu si môžete stiahnuť pomocou odkazu na konci článku.
Klimatický atlas je aktivitou Útvaru hlavnej architektky a?vznikal v?úzkej spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Národným centrom zdravotníckych informácií SR, Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Bratislavským samosprávnym krajom a odbornými útvarmi Magistrátu hlavného mesta.
Iniciátorkou publikácie ako udržateľnej formy výsledku projektu Horizont 2020 RESIN je Eva Streberová.
Rozdiely medzi lokalitami
Samospráva pritom zdôrazňuje, že rôzne časti mesta sú rôzne citlivé na prejavy zmeny klímy. Napríklad lokality so spevnenými povrchmi a?malým percentom prírodnej zelene sú viac citlivé na prehrievanie, čo má negatívny dosah aj na energetickú bilanciu budov v?lete aj v zime.
Ďalším problémom je fakt, že Bratislava neleží na jednoznačnej rovine a lokality s?terénnymi depresiami sú v?čase prívalových dažďov ohrozované lokálnymi záplavami.
Atlas sa pritom zameriava na dva prejavy zmeny klímy – na jednej strane extrémne horúčavy a na druhej strane intenzívne zrážky.
Ako bude vyzerať Bratislava o niekoľko dekád?
V budúcich dekádach sa očakáva významný rast dennej maximálnej a minimálnej teploty vzduchu v hlavnom meste.
Podľa autorov je v horizonte 2050 možné predpokladať významný nárast počtu letných dní (asi o 25 za rok), tropických dní (asi o 15), no poklesne počet mrazových dní (asi o 25) a ľadových dní (asi o 15).
„Najdôležitejší dôsledok z hľadiska teplotného komfortu je vzrast vĺn horúčav, ktoré môžu nastúpiť už v priebehu mája a nebudú zriedkavé ani do polovice septembra. Predpokladá sa aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na celkový nárast parametrov obsahu vody v atmosfére,“ uvádza sa v atlase.
Úhrny zrážok sa budú v priemere postupne, mierne zvyšovať, a to výraznejšie najmä v chladnom polroku.
S vyššou teplotou vzduchu bude rásť aj výpar, čím sa v Bratislave vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha.
Častejšie a nebezpečnejšie budú podľa autorov aj prívalové a intenzívne dlhotrvajúce zrážky, a to približne o 7 až 14 % na každý 1 °C oteplenia.
Proti vplyvom extrémnych horúčav pomôže zelená infraštruktúra
V prvom rade sa autori publikácie zamerali na problém extrémnych horúčav, pričom sledovali 13 základných indikátorov. Tie boli rozdelené na environmentálne a spoločenské.
Zostáva vám 60% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.