Ministerstvo zverejnilo analýzu vplyvov adaptačných klimatických opatrení na vodný režim

Ministerstvo životného prostredia ešte v roku 2014 vypracovalo dokument pod názvom „Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“ .

Vlani ministerstvo začalo pracovať na aktualizácii tejto stratégie. Nedávno vyšla opäť obnovená verzia dokumentu, ktorú dopĺňala správa o hodnotení vplyvov daných opatrení (odkaz nájdete nižšie).

 „Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy je zlepšiť pripravenosť SR čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch v SR a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike,“ uvádza sa v dokumente.

Cieľom adaptačnej politiky je uskutočniť stanovené kroky do roku 2025.

Začarovaný kruh súch a povodní

V správe ministerstvo stanovuje hlavné sféry, ktoré sú zasiahnuté klimatickými zmenami. Okrem poľnohospodárstva, lesníctva či energetiky sa špecifická sekcia venuje problematike vodného režimu.

V dokumente sa uvádza, že v horizonte rokov 2075 až 2100 budú celkové úhrny zrážok na Slovensku asi o 10 % menšie ako v súčasnosti, pričom podiel využiteľných vodných zdrojov poklesne o 30 až 50 percent.

Z toho vyplýva, že môžeme očakávať výrazné obdobia sucha, ktoré budú prerušované etapovitými dažďami. Tie však budú pretrvávať aj niekoľko dní bez prestávky. Množstvo intenzívnych búrok má byť o 50 percent vyššie.

Ďalším predpokladom je narastajúce ohrozenie krajiny tornádami. Všetky tieto skutočnosti budú viesť k tomu, že sa značne zvýši počet bleskových lokálnych povodní v rôznych častiach Slovenska.

„Tendencie zmien hydrologického režimu poukazujú na zvýšenú potrebu prerozdeľovania odtoku v priestore medzi severom a juhom (resp. vyššie a nižšie položenými časťami územia), prerozdeľovať odtok medzi jednotlivými rokmi a prerozdeľovať odtok v priebehu roka,“ zdôrazňuje sa v správe.

Ďalšou ohrozenou oblasťou sú zdroje podzemných vôd. Podľa údajov ich výdatnosť za obdobie rokov 1981 – 2015 klesla o 8 percent, pričom v niektorých oblastiam, ako je Vtáčnik, Podtatranská kotlina či Slovenský rad, tento úpadok predstavuje až 15 percent.

Zmena klímy tiež môže viesť k celkovému zhoršeniu kvality vodných zdrojov, úprave ich chemického zloženia či eutrofizácii.

Eutrofizáciou sa zvyšuje podiel anorganických látok vo vode (najmä dusíka a fosforu), čo narúša jej prirodzenú rovnováhu, spôsobuje nárast fytoplanktónu a oberá vodu o potrebný kyslík.

Dôležitá je odolnosť infraštruktúry

Podľa MŽP si tieto skutočnosti vyžadujú prehodnotenie povodňovej bezpečnosti vodných stavieb, a to predovšetkým prostredníctvom uplatňovania zelených protipovodňových opatrení.

„Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny,“ uvádza sa v dokumente.

Tieto kroky by sa mali uskutočniť v súlade s Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy. Podľa nej by mali členské štáty do roku 2021 využiť štrukturálne fondy, Kohézny fond a úvery od Európskej investičnej banky na podporu prírodných opatrení na zadržiavanie vody, ale aj kontinuálne presadzovať požiadavky rámcovej smernice o vode, ktoré sa týkajú riadenia rizika sucha.

Možným riešením je aj posilnenie využívania hydromorfologických opatrení. Rybovody, ale aj opätovné pripojenie mokradí a inundačných území na hlavný tok, zvyšujú odolnosť ekosystémov.

V oblasti boji so suchom ide predovšetkým o tieto opatrenia:

• zvýšenie efektívnosti riadenia existujúcich vodných diel v nestacionárnych podmienkach,
• zabezpečenie hospodárenia s vodnými zdrojmi v súlade s environmentálnou etikou, založenou na bilancovaní zdrojov a potrieb vody, resp. účtovaní vody v povodí,
• nastavenie monitorovania prvkov klimatického systému na monitorovanie dôsledkov zmeny klímy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.